Egypt dostal desať rán. Od prírody

BRATISLAVA. Zlý faraón držal v zajatí židov. Bohu sa to prestalo páčiť, a tak sa prostredníctvom Mojžiša rozhodol svoj vyvolený národ vyviesť z egyptského zajatia. Faraón však poddaných nechcel pustiť.

Vyjednávanie nepomohlo a pomstychtivý starozákonný boh sa rozhodol pre radikálne riešenie. Bude Egypt dovtedy trápiť pohromami, až kým faraón neumožní Mojžišovi a Izraelitom krajinu opustiť.

Nejako takto opisuje pradávne udalosti Kniha Exodus v Starom zákone. Vedci však teraz tvrdia, že desať egyptských rán nemusí byť výmysel anonymných tvorcov biblických textov.

Prírodné katastrofy sa pravdepodobne počas vlády faraóna Ramessea II. naozaj odohrali. A spôsobili, že jeho bývalé hlavné mesto - Pi-Ramesse - zostalo zhruba pred tritisíc rokmi bez svojich obyvateľov.

Zmena klímy

Podľa Biblie prosil Mojžiš s palicou v ruke faraóna, aby uvoľnil jeho ľud. Neuspel. Skúsil teda zázraky, hrdý faraón však uveril veštcom, ktorí dokázali čosi podobné. Neskôr mu vyhovieť zabránila jeho hrdosť a presvedčila ho až smrť prvorodených.

Odborníci v novom dokumentárnom seriáli, ktorý odvysiela stanica National Geographic, však tvrdia, že tento výklad je chybný. Správny však v tom, že Egypt „božie rany“ zažil. Stalo sa tak počas éry faraóna Ramesseho II., ktorý vládol krajine v rokoch 1279 až 1213 pred naším letopočtom.

Ten si za hlavné mesto zvolil rozkvitnutý Hatueret ležiaci v delte Nílu a premenoval ho na mesto Pi-Ramesse. V krajine s pravidelnými dažďami a záplavami sa darilo poľnohospodárom, no iba krátko.

Paleoklimatológ Augusto Magni z Heidelberg University vďaka skúmaniu stalagmitov zistil, že na konci faraónovej vlády sa zmenila klíma v oblasti. Nezasiahol však boh, ale prírodné zákony . „Tá vlhká perióda trvala iba niekoľko desaťročí. Po Ramesseho vláde sa klíma rapídne zhoršila. Nastalo suché obdobie, ktoré malo významné následky,“ povedal britskému denníku Daily Telegraph.

Vysychanie a sopka

Zvyšujúca sa teplota mala za následok vysychanie Nílu, čo zase viedlo k premnoženiu riasy oscillatoria rubescens. Táto toxická riasa farbí po svojej smrti vodu na červeno. Pravdepodobne potom nasledovalo rýchle premnoženie žiab.

Príchod riasy totiž zmenil ich hormonálny systém, ktorý v prípade stresu spôsobí, že žaby sa vyvíjajú rýchlejšie. Neprirodzený vývoj však znamená aj ohrozenie prirodzeného kolobehu: výsledkom je, že žaby sa rýchlo objavia a rýchlo aj zmiznú, čo na premnoženie môžu využiť komáre, moskyty či muchy. A to zase vedie k problémom s dobytkom a rôznym ochoreniam.

Všetky egyptské rany však vyschnutie rieky ani klíma nedokážu objasniť. Ostatné rany by však mohla vysvetľovať explózia sopky Thera na stredomorskom ostrove Santorini pred zhruba 3500 rokmi.

Táto katastrofická explózia vyvrhla do atmosféry množstvo sopečného popola, ktorý mohol dočasne brániť v dopade slnečných lúčov. Podľa teoretických modelov takáto superexplózia spôsobila v Egypte silné krupobitie - v Egypte sa dokonca našli skaly vyvrhnuté pri tejto explózii - a následné zmeny podnebia zrejme odštartovali aj vlnu migrujúcich kobyliek.

Smrť prvorodených?

Zostavovatelia Knihy Exodus teda pravdepodobne len spojili dva nezávislé mýty do jedného príbehu o Mojžišovi a jeho odchode z Egypta. A urobili to až stovky rokov po skutočných udalostiach.

Vedci si však myslia, že tieto udalosti mali reálny základ. Trochu väčším problémom ostáva však vysvetliť, ako to bolo s poslednou ranou: smrťou prvorodených.

Zatiaľ sa špekuluje o hube, ktorá mohla napadnúť zásoby obilia. Podľa tradície z nich ako prví dostávali práve prvorodení, a preto boli zrejme aj prvými obeťami nebezpečnej huby.