Je to „človek z Marsu". Jeho práca na skúmaní kozmických javov napĺňa odveké ľudské sny a výzvy. Jadrová fyzika, ktorej sa venuje, je však pre mnohých vzdialenejšia než iné galaxie. Čerstvý držiteľ ocenenia Vedec roka 2009 Jozef Masarik sa netají výhradami k vývoju vedy na Slovensku.
Ocenenie ste dostali aj za to, že ste svojím výskumom pomáhali pri hľadaní vody na Marse. Ako sa to robí?
Voda na mimozemských objektoch sa dá hľadať dvomi spôsobmi - robotmi, ktoré sa pohybujú po povrchu objektu alebo diaľkovým prieskumom. Ja som sa zúčastnil na projekte diaľkového prieskumu.
Čaká nás po sérii uskutočnených misií na tejto planéte ešte nejaké prekvapenie?
Verím, že áno. O Marse už všeličo vieme, ale oveľa viac je toho, čo nepoznáme. Prekvapenia nás ešte čakajú aj na Zemi, ktorú poznáme oveľa lepšie.
Som presvedčený, že v krátkom čase zistíme, že v kozme máme susedov.
Akým smerom sa bude ďalej uberať výskum Marsu?
Zrejme bude ešte nejakú dobu pokračovať robotickými misiami. Ich vyvrcholením bude prinesenie vzoriek z jeho povrchu na Zem. A potom už bude otázkou času a financií poslanie človeka na Mars. Hoci ja v tom veľký význam nevidím.
Prečo nie?
O technologickom prínose letov s posádkou nepochybujem, som aj presvedčený, že k nim dôjde. Dokonca som optimista aj v tom, že k nim nebudeme donútení z dôvodu neznesiteľnosti podmienok na Zemi, ale vďaka našej vyspelosti a túžbe po poznaní. Negatívne som sa k nim vyjadril len z hľadiska ich vedeckého prínosu i pre vysoké náklady na ich realizáciu.
Je život na Marse už úplne vylúčený?
Nie, nie je. Nenašli sme ho len na povrchu, ale môže byť pod povrchom, lebo tam je vo väčších hĺbkach možná prítomnosť tekutej vody a v nej aj nejakých mikroorganizmov. Sklamaní asi zostanú tí, čo očakávali inteligentných Marťanov.
Cirkev už pripustila existenciu mimozemšťanov, aký máte k nim vzťah vy?
Ako ku všetkému, čo nepoznáme a na čo nemáme dôkazy. Som presvedčený, že v krátkom čase zistíme, že v kozme máme susedov, ale nie som si až taký istý, či sa s týmto faktom budeme vedieť správne a zodpovedne vysporiadať. A, samozrejme, to isté platí o nich, keď objavia našu existenciu.
Ako vidíte vzťah medzi vedou a vierou?
Tento vzťah je pre mňa úplne normálny. Aj veda, aj viera hľadajú pravdu, no každá podstatne iným spôsobom. Dôležité je, aby ani jedna, ani druhá neboli len predstierané alebo povrchné.
Máte rád sci-fi?
Nie som jeho veľký fanúšik. Radšej čítam literatúru faktu.
Prečo je dôležité vydávať toľké prostriedky na výskum vesmíru?
Pretože je to najefektívnejšia investícia a takisto jedna z najušľachtilejších. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, no je to tak.
Dá sa špičkový výskum, aký ste mali možnosť zažiť v zahraničí, robiť aj na Slovensku?
Áno, dá sa robiť aj u nás špičkový výskum a chvalabohu sa aj robí. Vďaka nadaniu, zaujatosti a šikovnosti mnohých slovenských vedcov, ktorí sú schopní nájsť si zaujímavé, aktuálne a moderné problémy. Je nezmysel tvrdiť, že malá krajina nemôže robiť dobrý výskum. Naopak, úspešné malé krajiny svoj úspech založili práve na vzdelanosti. V otvorenej a globalizovanej spoločnosti si aj malé krajiny môžu nájsť výskumné oblasti, na ktoré sa sústredia, alebo sa zapojiť do projektov vyžadujúcich si medzinárodnú spoluprácu.
Je to banálna otázka peňazí?
Peniaze sú predpokladom robenia kvalitného výskumu, ale nie jediným. To, že peňazí v slovenskom výskume nie je dosť, jasne hovoria štatistiky. Skúpejšie ako štát sa k podpore vedy a výskumu správajú podnikatelia. Musíme si uvedomiť, že do vedy netreba investovať len raz a to európske peniaze, ale systematicky a aj naše peniaze.
Čo je najväčším problémom našej vedy?
Slabá propagácia vedy, jej výsledkov a významu v spoločnosti. O užitočnosti svojho výskumu vedia len jeho nositelia, preto sa ani nevytvára prirodzený tlak spoločnosti na to, aby sa do vedy investovalo. Toto musí zmeniť najmä samotná vedecká komunita. Problémom je aj zbytočne veľký počet pseudouniverzít nedotknutých vedou a produkujúcich nekvalitných absolventov. Príčinou tohto stavu nie sú len politici, ale opäť samotná akademická obec. Prirodzenou reakciou na tento stav je potom odchod najtalentovanejších mladých ľudí na štúdiá do zahraničia, najmä do Čiech.
Máme však vôbec dostatok vedeckých talentov?
Dôležitá je práca s nimi od ich vyhľadávania, rozvoja a udržania vo vede. Len olympiády, populárne prednášky a reči v tejto oblasti nepomôžu. Túto prácu treba robiť tak systematicky a tak zodpovedne ako samotný výskum.
Slovenská veda získala v posledných rokoch nemalé prostriedky zo štrukturálnych grantov. Má šancu, aby napríklad nakúpené zariadenia dostatočne využívala?
Nuž, odpoveď áno by som na túto otázku nedal. Európskych peňazí sa nalialo do vedy dosť veľa, no štruktúra nie je optimálna. Dôvodom je opäť aj to, že o tom rozhodoval všelikto, len hlas vedcov bol dosť málo významný.
Je v našich ústavoch dosť kvalifikovaných ľudí?
Ak dokážeme domácich kvalitných vedcov udržať, pritiahnuť zo zahraničia nových, zbaviť sa nekvality a kvalitu adekvátne zaplatiť, tak budeme mať. Problémom je, že ak európske fondy získajú ozaj tí najlepší, tak na dobu trvania projektu sú prakticky z vedy vyradení, lebo administrácia a papierovanie okolo projektov ich dokážu plne vyťažiť.
Čo si myslíte o Stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030, ktorú na objednávku vlády vypracovala Slovenská akadémia vied?
Pozrel som si len časť venovanú vede, a tá je z môjho pohľadu, pekne povedané, zlá. Ale stratégií tu už bolo a ostali zabudnuté skôr, ako sa začali realizovať.
Dali by ste svojho syna či dcéru študovať na Univerzitu Komenského alebo by ste ich poslali do zahraničia?
Na UK. Hlavne by som im určite odporúčal Fakultu matematiky, fyziky a informatiky UK.
Darí či nedarí sa nám posledných dvadsať rokov budovať vzdelanostnú spoločnosť?
Ak zoberieme štatistiky, tak určite áno, lebo počet absolventov vysokých škôl sa zvyšuje. Ale ak sa zamyslíme nad úrovňou ich vedomostí, odpoveď je trochu iná. Ešte horšie by to asi bolo, keby sme analyzovali správne používanie získaných poznatkov v každodennom živote. O budovaní vedomostnej spoločnosti sa nám viac darí rozprávať, ako ju budovať.
Vrátite sa pracovať do zahraničia?
Verím, že tam budem chodiť už len na krátkodobé pobyty. Mne sa páči tu, kde som doma a kde mám postačujúce podmienky na to, čo chcem robiť. Spolupracujem s kolegami zo zahraničia, najmä zo Švajčiarska, USA a Nemecka, a tí ma nielen inšpirujú, ale sú ochotní aj pomôcť.
Na čom budete či by ste ešte chceli pracovať?
Na výskume objektov slnečnej sústavy pomocou kozmického žiarenia, konkrétne na analýze a datovaní rôznych katastrofických udalostí, ako sú napríklad výbuchy supernov a silných zdrojov gama žiarenia.
Čo by ste odkázali tým, ktorí sa zaoberajú rôznymi možnými formami konca sveta aj v súvislosti s kolapsmi či zrážkami telies?
Aby verili fyzikálnym zákonom, ktoré ich určite nesklamú, a teda aj úspešne dovedú ku koncu sveta. Určite to nebude tak rýchlo, ako sa mnohí boja. Hlavný odkaz však je v tom, aby sme všetci náš život prežili zodpovedne, čestne, s pokorou a tak, aby sme tým, čo robíme, potešili aj čo najviac iných, nielen seba.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
