Napoleon: Total War - víťazstvá velikána

Strategická série Total War je tu s nami už 10 rokov a nesťažujeme sa. Postupným vylepšovaním, novinkami, tu malými, tam zas veľkými krôčikmi ide cestou neustáleho progresu a navyše sa bavíme stále rovnako. Čiže excelentne. Minulý rok pozitívne prekvapil ďalší diel zo série pomenovaný Empire: Total War, ktorý priniesol okrem rozsiahlej mapy a pokročilého historického obdobia objavovania a kolonizovania Ameriky aj námorné bitky. Pomerne skoro, po roku, k nám pricválal malý muž s veľkým egom a rukou zastrčenou v uniforme. Nie je však na ďalší diel – alebo lepšie samostatne spustiteľný datadisk za plnú cenu – príliš skoro?

Áno i nie. Napoleon: Total War ponúka niektoré odlišné prvky, ktoré by si nového zástupcu zaslúžili, avšak skúsenosti s ostatnými dielmi zúročíte okamžite, pretože sa toho až tak mnoho zas nezmenilo. Po testovaní preview verzie sme sa celkom radovali a platí všetko to, čo už napísané bolo. Dokonca keby nebolo hnusného svedomia, nebolo by od veci skopírovať do recenzie dojmy z testovacej verzie, doplniť o pár drobností, vysloviť záverečný verdikt a bolo by dokonané.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Tých zopár zmien postačuje k tomu, aby vás to znovu strhlo do hlbín plánovania, z ktorého sa na povrch reality len tak jednoducho vyplávať nedá. Má to grády, je to nesmierne zábavné – ale to predsa každý diel série Total War. Len tentoraz hrá hlavnú úlohu jeden z najlepších veliteľov všetkých čias. Isteže, skončil neslávne, ale to zrejme každý, kto si zaumieni, že získa pod svoje mocenské prstíky zamrznuté Rusko. O tom by vedel rozprávať aj jeden Rakúšan so smiešnymi fúzikmi.

Za Napoleona tu máme tri kampane plus tutoriál. Úvodné učenie sa prehliadneme a skočíme rovnými nohami do kampaní. Začíname v Taliansku, kde dostane mladý za úlohu podmaniť si v priebehu rokov 1796-97 nielen výrobcov pizzy a špagiet, ale zároveň daň ruky na hrdlo rozpínajúcemu sa Rakúsku. Nasledujúce tri roky sa naopak presuniete z chladných Álp na horúci piesok v Egypte a všetko zavŕšite expanziou do celej Európy v rokoch 1805 až 1812. Ani to Waterloo nemusí skončiť pre nášho veliteľa tak zle. Okrem kampane za Napoleona je možné rozbehnúť ťaženie aj za štvoricu jeho nepriateľov (Rakúsko, Rusko, Prusko a Veľká Británia), ale oproti ostatným Total War hrám je to stále málo. Dobre, je tu aj zopár špecializovaných bitiek (Slavkov, Waterloo, Trafalgar...), ktoré sú skutočne monštrózne a poriadne sa pri nich zapotíte. Ale to je všetko.

Nech sa to zdá byť málo, strávite hraním hodiny a hodiny a keď kampane úspešne dokončíte, pokojne sa môže stať, že si dupnete generálskou nožičkou a zavelíte do útoku znovu v talianskych Alpách. Hranie ktorejkoľvek časti zo strategickej ságy Total War má totiž nepríjemnú vlastnosť: znovuhrateľnosť je na vysokej úrovni. V prípade Napoleon: Total War ešte trochu viac, než zvyčajne. Tých niekoľko úprav v hrateľnosti totiž plne postačuje k tomu, aby ste skúšali dané ťaženie vyhrať inou cestou. Okrem nových jednotiek, ktoré sú historicky presné a tvorcovia nám ich úplne nových narátali vraj stovky, tu máme hlavne generálov a dvojtýždňové ťahy.

Ale poďme poporiadku. To, že jednotiek je tu mnoho, je samozrejme dobrou vizitkou puntičkárov z Creative Assembly a vynikajúcou možnosťou ako sprístupniť historické reálie študentom stredných škôl. Stovky jednotiek korešpondujú s minulosťou a aj keď pre bežného hráča ide o umelé navyšovanie jednotiek miernymi úpravami ich schopností (počet mužov v jednotke, morálka, dostrel, obrana, pohyblivosť), stále ide o bohatú ponuku. Je však zrejme len snom, aby u nás niektorí z učiteľov ukázal študentom Bitku pri Slavkove práve prostredníctvom hry. Skutočné reálie podané virtuálnou formou predstavujú skvelú budúcnosť pre edukatívne možnosti – a nevravte, že vás v škole dejepis bavil... Pre niekoho to zrejme bude znieť smiešne, ale často dajú omnoho viac študentom dokumentárne seriály – a teraz už aj hry – ako nudné plkanie o desiatkach dátumov a stovkách mien panovníkov. Chápeme sa? Napoleon: Total War je hra komplexná, s bohatým arzenálom zbraní, ktoré neváha použiť.

Na prelome 18. a 19. storočia naberali bitky taktickejší charakter, čo sa odzrkadľuje aj na samotnej hre. Stále tu máme strategickú časť, kde ťahovým spôsobom šúpeme jednotky po mape, zlepšujeme to a to, nakupujeme hento a tamto. Ale real-time časť, kde sa nám predstavia konkrétni vojaci, prešla taktiež zmenami. Možno pre niekoho zanedbateľnými, ale sú tu. Boja sa zúčastní omnoho viac jednotiek. Stovky až tisícky mužov sú pomerne veľkou záťažou pre váš počítač, ale výsledok odohrávajúci sa na obrazovke stojí za to. Plocha sa nám zväčšila a bolo to potrebné. Stále viac sa začínajú presadzovať strelecké jednotky. Nie, že by na boj muža proti mužovi nedošlo, avšak zásadne ovplyvnia bitku práve pušky a kanóny. Vojaci už konečne nabíjajú rýchlejšie, strely sú účinnejšie a kanóny nie sú na parádu a dokážu narobiť riadnu paseku v mužstve neskúseného veliteľa. Využívať budete rôzne múriky či lesy, aby ste sa mohli efektívne brániť, ale zistíte, že všetko záleží na zopár ťahoch ešte pred samotným stretom armád. Doba jednoducho pokročila, technológia napreduje taktiež. Je to už čosi iné ako v stredovekom Medieval či prakticky romantickom Rome alebo hrdinskom Shogunovi. Pripomínať výhodu využívania prostredia je zbytočné, na to prídete aj sami.

Výrazný vplyv na výsledok má generál (prípadne ich môže byť viac, celkový počet na celý národ je však obmedzený) stojaci priamo na bojisku. Svojimi schopnosťami výrazne ovplyvňuje morálku mužstva, prípadne má iné výhody ako bojaschopnosť či pri bránení dodá unaveným vojakom silu vydržať až do konca. Rádius účinnosti má tento pán na koni obmedzený a vyplatí sa nim cválať po mape a udržovať mužstvo v správnej teplote na miestach, kde to práve potrebuje. Jemné ťahanie za nitky si žiada taktickú vyspelosť a pochopenie základných vlastností všetkých (čiže aj súperových) jednotiek. A práve preto je boj v sériách Total War tak nádherný a zaujímavý. S príchodom generálov dostal ďalšiu infúziu – ak sa obávate stratenia sa v komplexnosti, stále sa dá nastaviť nižšia úroveň obtiažnosti alebo generálov nebudete až tak aktívne využívať. Ak ste online, dostanete ponuku na tzv. zástupné bitky. Pravidlá sú jednoduché: ak sa niekto blízky vašim schopnostiam taktiež chystá na boj, dostanete ponuku si proti nemu zahrať. Umelú inteligenciu vystrieda živý hráč a nikde sa nemusíte zložito pripájať a hľadať súpera. Táto ponuka sa dá vypnúť, nemusíte vždy súhlasiť s bojom.

Prejdime ale na mapu taktickú, kde nastalo zmien tiež niekoľko. Mapy sú detailnejšie: nie rozlohou, len sa zmenila ich mierka a územie je tak členitejšie, prijateľnejšie pre snovanie mocenských plánov. Prostredie má výraznejší vplyv na pohyb jednotiek a ich únavu, no tentoraz s k tomu pridáva i ročné obdobie. Ono ísť v zime cez Alpy je síce príjemné v dnešnej dobe, avšak pred rokmi to nebola žiadna slasť, takže sa nedivte, že po pochode vám do cieľovej destinácie napochoduje menej vojakov, než ste na cestu vyslali! Invázia do Ruska je tým najkrajším príkladom, ale to už sami zistíte, prečo si na inak zaostalej krajine vylámali zuby skúsení generáli. Plánovanie útokov a ďalších činností tak nepodlieha len tomu, čo a kam vyšlete, ale taktiež kedy.

Dvojtýždňový cyklus ťahov je výrazne odlišný od predošlého, kedy sa nám striedali ročné obdobia. Výrazný posun je však nutný, to by sme si Napoleona príliš neužili. Zároveň je nutné počítať s viacerými zmenami: výroba nových jednotiek nie je rýchla, do pokladnice vám neprúdi veľké množstvo financií a samozrejme treba brať do úvahy aj spomínané ročné obdobie. Na vašu ekonomiku či zásobovanie a stav vojska majú vplyv nielen hlavné mestá provincií, ale sekundárne oblasti, ktorých profilovanie môžete nasmerovať buď na čisto ekonomický smer a do pokladnice vám tak začne prúdiť viac peňazí alebo sa zameriate na vojenskú správu a získate tak bonusy k armáde. Tieto priľahlé oblasti musíte strážiť rovnako ako veľké mestá, ich strategický vplyv je obrovský. To nezabudnite využívať pri oslabovaní súpera. Len neskúsený vodca sa totiž vrhne na dobre opevnené a zásobované hlavné mesto.

Inak sa však nič nezmenilo. Istotne, tieto úpravy majú výrazný vplyv na zmenu hrateľnosti, avšak i napriek tomu je to stále málo. Strategická mapa si predsa len už žiada trochu oživenia, veď práve na nej sa odohráva to dôležité. Taktické bitky sú stále pohľadením pre oko, avšak vyžadujú adekvátny výkon počítača. Rozhodne poteší lokalizácia do českého jazyka formou textov. Audiovizuálne sa toho mnoho nezmenilo. Možno len engine je o čosi viac vyladený, chýb je pomenej, umelá inteligencia vašich vojakov je na vyššej úrovni a nemusíte ich doslova vodiť za ručičku pri každej činnosti. Stále málo. Empire: Total War ponúka rozsiahlejší svet, viac národov a táto hra vyšla len pred rokom. Napoleon: Total War sa úzko orientuje na jedného muža, obdobie jeho rozkvetu, slávy i pádu. Prílišná podobnosť s predošlými dielmi si žiaľ žiada otázku, či to bude stačiť. Pokým toto obdobie milujete a postačí vám ku šťastiu (a to by aj mohlo, ide o zaujímavú dobu), pokojne si pridajte zvyšné body do deviatky. Napoleon: Total War nie je zlou stratégiou, je radosť ju hrať, budete sa pri nej baviť, no sami sa musíte seba opýtať, či by nebolo lepšie počkať na nižšiu cenu.