SME

Našiel sa nový príbuzný človeka. X-­žena

V sibírskej jaskyni Denisova našli kosť prsta. Jej DNA naznačuje, že okrem neandertálcov a ľudí na Zemi žil ešte jeden neznámy druh pračloveka. Žil pred 40-tisíc rokmi.

Na snímke pohľad zo skaly nad jaskyňou Denisova, ktorý zachytáva aj tábor archeológov.Na snímke pohľad zo skaly nad jaskyňou Denisova, ktorý zachytáva aj tábor archeológov. (Zdroj: TASR- Johannes Krause)



BRATISLAVA. Učebnice dejepisu to píšu jasne. Prví moderní ľudia - nazývaní Homo sapiens či občas aj kromaňonci - postupne vytlačili neandertálcov. Pritom len nedávno sa zistilo, že táto vedľajšia vetva ľudského vývoja nebola vôbec hlúpejšia alebo menej civilizovaná ako naši priami príbuzní. Neandertálci len nemali dosť šťastia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Infografiku po kliknutí zväčšíte.

Teraz sa ukazuje, že do historky zo staršej kamennej doby musíme pridať ešte jedného pračloveka. Okrem našich predkov a neandertálcov zrejme žil ešte jeden hominin. Naznačujú to nálezy zo sibírskej jaskyne Denisova v pohorí Altaj. Článok z prsta nájdený medzi pozostatkami totiž neandrtálcovi ani Homo sapiens patriť nemohol.

SkryťVypnúť reklamu

Zvláštna mitochondriálna DNA

V roku 2008 našli ruskí výskumníci v jaskyni úlomok z akéhosi prsta. Mysleli si, že sú to pozostatky neandertálca, a preto kostičku odložili s tým, že ju preskúmajú neskôr. „Nevenovali sme jej nejakú špeciálnu pozornosť,“ povedal časopisu Nature archeológ Michail Šunkov z Ruskej akadémie vied v Novosibirsku.

Našťastie, úlomok poslal nemeckým vedcom z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu. Tím pod vedením Svanteho Pääba sa rozhodol, že preskúma DNA nálezu. Výsledok odborníkov šokoval. Podľa článku v prestížnom magazíne Nature zistili, že časť DNA nezodpovedá nielen Homo sapiens, ale ani nedertálcom.

Archívna snímka z jaskyne Denisova. FOTO - TASR

Kým genóm neandertálca sa od moderného človeka líši na zhruba dvesto miestach v mitochondriálnej DNA (dedí sa po matke, preto nový objav vedci zatiaľ nazývajú X–žena), ich nález vykazoval až 385 takýchto anomálií. To znamenalo, že vedci majú pred sebou úplne nový druh.

SkryťVypnúť reklamu

Iní praľudia

Už predtým sa vedelo, že približne pred 40-tisíc rokmi na Zemi okrem Homo sapiens a neandertálcov žili aj akísi hobiti - homo floresiensis. O ich druhovej samostatnosti sa však dodnes vedú spory. Ak by aj boli tretím druhom protoľudí, zrejme nikdy neopustili indonézsky ostrov Flores. V prípade nového, dosiaľ neznámeho druhu zo Sibíra to tak nie je.

Znamená to, že sa pravdepodobne stretával s neandertálcami i ľuďmi. To ho možno - rovnako ako neandertálcov - zabilo. „Jedna zo silných hypotéz je, že príčinou vymiznutia neandertálcov je práve príchod moderných ľudí,“ vysvetľuje pre SME Jiří Svoboda, archeológ a paleoetnológ z Archeologického ústavu Českej akadémie vied.

„Neandertálci totiž boli domorodci. Napokon moderný človek dlho váhal, či sem vôbec príde. Príčinou boli pravdepodobne demografické tlaky. Jednoducho ich už bolo priveľa. Isté však je, že moderný človek a neandertálci istý čas žili spoločne."

SkryťVypnúť reklamu

Vedci sú opatrní

O novoobjavenom pračloveku sa však veľa nevie. Vedci tvrdia, že výsledky ešte treba overiť, možné totiž je, že príčinou čudnej DNA je nejaká neznáma mutácia, alebo dávne kríženie druhov.

Ak by sa však jednalo o nový druh Homo, od ľudskej vývojovej vetvy by sa oddelil pred miliónmi rokov - ešte pred rozlíšením na človeka dnešného typu a neandertálcov. Potom by tento tajomný hominin opustil Afriku v dosiaľ neznámej vlne migrácie, niekedy v rozpätí 1,9 miliónov až 500-tisíc rokov pred našim letopočtom.

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu