BRATISLAVA. Dvetisíc hektárov spáleného lesa a 79 stratených ľudských životov. Taký bol výsledok rozsiahleho požiaru na západe USA v roku 1910, ktorý vypukol v letnom období sucha.
Americkí lesníci a požiarnici na katastrofy tohto typu logicky reagovali tak, že sa snažili vznik požiarov obmedzovať všetkými možnými prostriedkami.
Neúspešná stratégia
Po dlhých rokoch sa ukázalo, že usilovné dusenie požiarov v zárodku zrejme nebolo najlepšou stratégiou.
Darilo sa tak síce zabrániť menším požiarom, no z dlhodobého hľadiska tak vlastne vznikala vhodná pôda pre oveľa väčšie a ničivejšie požiare. V čase sucha im nie je možné zabrániť ani teoreticky.
Pri veľkých požiaroch potom zhoreli aj staré odolné stromy so silnou kôrou, ktorá ich pred menším žiarom ochránila.
Uzatvorený kruh pokračoval: keď potom odolné stromy nahradili mladé, ľahšie podľahli novým požiarom.
Kontrolované požiare
V poslednom období venujú americkí lesní manažéri pozornosť inému programu ochrany ohrozených lesov. Spočíva v zakladaní kontrolovaných požiarov, pri ktorých zhorí iba nízky podrast spolu s viac-menej nepotrebnou hmotou, ktorú si časom nazhromaždí sám les.
Pri menších požiaroch, ktoré sa nevymknú spod kontroly, zostane zdravý základ lesa zachovaný. Odpadá pri nich aj taký neradostný obrázok, ako sú tisícky mŕtvych zvierat, nehovoriac už o obetiach na ľudských životoch.
Iba zdanlivý paradox
Štúdia publikovaná v časopise Environmental Science & Technology ukázala, že stratégia kontrolovaných požiarov má ďalšiu výhodu: paradoxne znižuje množstvo emisií oxidu uhličitého, ktoré USA každoročne vyprodukujú.
Ide však iba o zdanlivý paradox. V skutočnosti totiž pri menších riadených požiaroch horí najmä podrast spolu s mladšími a slabšími stromami.
Emisie, ktoré sa dostanú do ovzdušia pri viacerých takýchto požiaroch, sú preto celkovo nižšie než pri jednom veľkom, keď sa na popol premení aj množstvo mohutných starých kmeňov. Práve tie počas svojho života nazhromaždili najväčšie zásoby uhlíka.
Súčasť klimatickej politiky
Veľké úniky oxidu uhličitého pri rozsiahlych požiaroch v nasledujúcich desaťročiach, keď sa očakávajú ešte suchšie letá, by mohli zhoršiť už aj tak dosť zlú emisnú bilanciu USA.
Kontrolované požiare preto môžu byť dôležitou súčasťou klimatickej stratégie, ako povedala vedúca autorka štúdie Christine Wiedinmyerová z Centra atmosférického výskumu v coloradskom Bouldri.
Ako presne môžu kontrolované požiare ovplyvniť uhlíkovú bilanciu? Aby to vedci zistili, najskôr spočítali aktuálne uhlíkové emisie z nekontrolovaných požiarov v jedenástich západných štátoch USA od roku 2001 do 2008.
Mali k dispozícii merania zo satelitných pozorovaní a údaje z počítačových modelov, ktoré vyvinula Wiedinmyerová a ktoré umožňujú odhadnúť emisie podľa hmotnosti spálenej vegetácie.
Ďalším krokom bolo odhadnúť rozsah emisií počas rovnakého obdobia v prípade uplatnenia programu kontrolovaných požiarov. Vedci sa sústredili na oblasti, kde les horí najčastejšie a je preto na uplatnenie programu najlepším kandidátom.
Modelové emisie oxidu uhličitého odhadli podľa pozorovaní z už uskutočnených kontrolovaných požiarov, pričom brali do úvahy aj špecifický typ lesa.
Až také dobré to nebude
Výsledok znel: celoplošná kontrola požiarov by priniesla pokles emisií v rozsahu od 37 do 63 percent podľa lokality a typu lesa.
Najviac by klesli emisie v Novom Mexiku, lebo má najvhodnejšiu skladbu lesa. Nasledujú Montana, Arizona, Kalifornia a Colorado.
Vedci upozorňujú, že rátali s ideálnym prípadom, keby kontrolované požiare prebehli všade tam, kde sú potrebné. V skutočnosti však musia lesní manažéri očakávať tuhý odpor vyplývajúci aj zo zažitých predstáv, že prírode sa do jej záležitostí netreba miešať.
Poľský aforista Stanislav J. Lec napísal: Najťažšie je podpáliť peklo. No možno ešte ťažšie je podpáliť les.
Hlavný zdroj: webová stránka Národnej vedeckej nadácie
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.