SME

Splinter Cell: Conviction - potichu a nenápadne

Splinter Cell: Conviction sa s veľkou pravdepodobnosťou zaradí medzi projekty, ktoré síce museli byť znovu od základov prekopané. Ktoré sa od predošlých dielov razantne líšia a približujú skôr mainstreamu. Nie však natoľko, aby sa vytratila pôvodná myšlie

Časy skutočne podmanivej stealth akcie Splinter Cell, v počiatkoch tejto špionážnej série, sú už dávno preč. Náročné pasáže, v ktorých bolo nutné sa skutočne zakrádať a likvidovať protivníkov nenápadne a zo zálohy, sú preč a tak nám aj Sam Fisher s pribúdajúcimi rokmi nabral mierne akčnejší smer.

Posledný, štvrtý diel Double Agent sme tu mali pred viac než tromi rokmi a patálie okolo vývoja pokračovania príbehu bývalého tajného agenta Sama Fishera nám radosť nerobili. Projekt Conviction bol uložený k ľadu, začalo sa úplne nanovo a je to len a len dobre. Sam Fisher je totiž tentoraz už definitívne mimo organizácie Third Echelon a snaží sa prísť na kĺb veci, ktorá ho trápi už pomerne dlho: kto stojí za smrťou jeho dcéry, z ktorej sa nikdy nespamätal. Po odchode z Echelonu pátra na vlastnú päsť, pričom stopy ho zavedú späť k jeho bývalému zamestnávateľovi. Čo čert a vedenie Echelonu (čo je vlastne to isté) nechcelo, Fisher je nahnevaný ako zákon káže a rozbehnutú vraždiacu mašinu bažiacu po pomste nezastaví nik.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Príjemnou zmenou je ponorenie do deja interaktívnou formou. Samozrejme, intrá a iné videosekvencie dokážu splniť úlohu rozprávača príbehu, avšak prístup UbiSoftu sa od bežného odlišuje. Nevyskočí na vás žiadne menu s oznámením, čo máte spraviť. Hranie nepreruší animovaná sekvencia s dejom odohrávajúcim sa v minulosti – všetko vidíte počas hrania priamo v prostredí. Ak sledujete Abramsov seriál Fringe, máte predstavu o tom, ako sa dá jednoducho vložiť názov miesta, kde sa práve nachádzate (alebo v prípade hry, čo máte vykonať, napríklad cieľ misie alebo vysvetlenie ovládania) do samotnej lokácie. Priamo na objekty. To, že sa máte dostať do továrne, vidíte zvonku napísané na jej stenách. Podobne to je so záchranou rukojemníkov alebo pri výučbe - vaše momentálne ciele alebo rady sú priamo do hry zakomponované absolútne prirodzene. Funguje to a má to čosi do seba. Navyše týmto spôsobom uvidíte aj rôzne animované sekvencie, napríklad pri vypočúvaní postáv, kedy sa snažíte zistiť meno podozrivého. Najprv sa vám to nedarí, no pádne argumenty v podobe pästí sa dotyčná osoba odhalí a okrem dialógov uvidíte na stene aj animované video o práve prebiehajúcej téme rozhovoru. Nehovoriac o spomienkach na Sáru, Samovu dcéru. Nádych filmových či seriálových trilerov je takmer dokonalý.

Ale prejdime priamo k veci. Sam Fisher sa zmenil a tentoraz ešte viac ako v minulom dvojitom agentovi. Je z neho civilná osoba, nahnevaná, prahnúca po pomste. Sam Fisher tak nenápadne (alebo nápadne podľa oblečenia) pripomína Jasona Bourneho. Náš hlavný hrdina nie je už ovešaný technologickými novinkami, nezakráda sa v tieňoch v špeciálnom obleku, neplní tajné misie proti teroristickým organizáciám a iným nebezpečným živlom. Tentoraz jedná z vlastného presvedčenia, má v ruke svoju priateľku s kalibrom 9mm a nebojí sa ju použiť. Streľba sa samozrejme dostane na radu, pre akčnejšie povahy možno až priskoro, avšak nie je vždy nutná, respektíve nie je vždy nutné, aby vás niekto pri streľbe videl a počul.

Princíp hrania v akčných pasážach je jednoduchý. Ukryjete sa za prekážku, namierite a vystrelíte. Pokým vynecháte ktorúkoľvek činnosť z tejto trojice, dlho neprežijete. Bez krytia zistíte, že Sam vydrží len zopár zásahov a nie je to žiadna hora svalov ako Marcus z Gears of War. Kto nemieri, netrafí ani povestné vráta od stodoly a nepriatelia nie sú až tak hlúpi, aby sa nechali jednoducho zneškodniť, a tak sa kryjú aj oni, navyše mieria pekelne presne. A streľba... ono viete, broky po protivníkov v štýle Horúcich výstrelov hádzať nemôžete – respektíve by to zrejme nemalo želaný efekt. Niekedy... dobre, tak v drvivej väčšine... je lepšie zneškodniť nepriateľa potichu. Jednak pri hluku prídu posily a tichý atak je nielenže rýchly, ale zároveň efektívny. Nečakajte jemnú prácu, ale brutálne ataky, lámanie väzov a chladnokrvné zabíjanie. Pre nepozorných ešte raz: Sam je naštvaný. Tiché zabíjanie zo zálohy vykonávate jedným tlačidlom, netreba sa trápiť žiadnou minihrou či stláčaním tlačidiel. Vynikajúcou voľbou je však chudáka hneď nezneškodniť, ale si ho vziať ako živý štít. Neznesie síce toho príliš mnoho, avšak pre vás je to príležitosť ako poľahky a rýchlo zaútočiť na presilu v momente, kedy nemáte príliš mnoho možností na krytie.

Ešte efektnejšie je rýchle zabitie pomocou spomínanej kamarátky s 9mm úsmevmi s názvom Mark & Execute. Ak to je možné, stačí ukrytému Samovi označiť dva terče (klik-klik) a on sám sa vystrčí spoza prekážky, dvakrát vystrelí a vy len sledujete parádne predstavenie. Vôbec to nie je nudné a keďže túto možnosť nemôžete využívať neustále (treba niekoho zneškodniť, aby ste ju mohli použiť) a inokedy stojí proti vám väčšia presila, jedná sa skôr o spríjemnenie hrania. A funguje to. Ďalšou lahôdkou je – pracovný názov – vypustenie džina z fľaše. Žiadny pubertálny smiech. Ak vás náhodou niektorí z nepriateľov zbadá za prekážkou a vyberie sa k vám, stačí aktivovať špeciálneho ducha a ostane po vás akoby priehľadný obrys postavy, ktorý protivník stále považuje za Sama. Vy však neleníte, presuniete sa tak, aby vám stál strážny chrbtom. Ak sa nepriateľ dostane na vašu bývalú pozíciu a zistí, že tam už nie ste, je už neskoro, pretože mu rázne vysvetľujete, že je neslušné sa otáčať k ľuďom zadkom - viď nižšie na obrázkoch.

Akcia sa nám v Conviction oproti predošlým dobrodružstvám riadne nakopila, no nie je to na škodu veci, pretože z prísnej stealth akcie – ktorá bola mimochodom pre niektorých hráčov až príliš obtiažna a tým pádom nehrateľná – sa stáva skôr moderná strieľačka. Nezalamujte rukami. To, že si z nepriateľov častejšie vystrelíte, ešte neznamená, že sa zo Sama stala chodiaca vraždiaca mašina. Čo sa stala, avšak ak ho necháte nekrytého, nechráneného alebo sa rozhodnete, že tých dvoch panákov predsa rýchlo zostrelíte, veľmi skoro zistíte nemilý fakt. Nie, nepodarí sa vám to, respektíve iba pri obtiažnosti určenej pre nováčikov. Stále je dôraz kladený na tiché presuny. Prekážky sú rozmiestnené tak, aby ste využívali všetky objekty na scéne. Ovládanie je tomu adekvátne prispôsobené, takže pri presune stačí namieriť na miesto, kam sa chcete urýchlene a hlavne čo najtichšie presunúť a Sam to už zvládne. Žiadna hľadanie tej správnej pozície, pri ktorej si hrdina konečne čupne za prekážku. Keďže je doba moderná, žiadny ukazovateľ na efektivitu vášho úkrytu na obrazovke nenájdete. Ak ste pred nepriateľmi neviditeľní a nespozorovali vás, obraz jednoducho stratí farby a všetko naokolo vidíte čiernobielo.

O audiovizuálnom spracovaní hodíme reč v recenzii, podrobnejšie sa v nej budeme venovať i multiplayeru. Rozhodne sa však dohraním príbehovej kampane za Sama Fishera. Okrem špeciálnych misií Deniable Ops, v ktorých musíte zlikvidovať určitý počet vybraných osôb (po zalarmovaní si môžu privolávať posily a podobne) a chýbať nesmie ani kooperatívny multiplayer. V ňom bude ovládať dve úplne odlišné postavy, ktoré dostanú do vienka hneď niekoľko špeciálnych misií. Tie by nám mali vydržať hneď na 5-6 hodín hrania, takže nepôjde o žiadnu jednohubku. Štýl hrania by mal pripomínať napríklad konzolové Army of Two, kde kooperujúca dvojica žoldnierov efektívne a efektne postupovala nepriateľským územím. Cieľom spolupráce bude vzájomné krytie a pomáhanie si, takže jeden z nich bude napríklad brať zachráneného rukojemníka a druhý bude unikajúcu dvojicu kryť. Pôjde o skutočne kooperatívny multiplayer, nie team deathmatch.

nka tichého a nenápadného pohybu a zabíjania. O tom Splinter Cell bol a o tom aj bude. Tentoraz však Sam nie je členom tajnej organizácie, nepracuje pre vládu, ale dopredu ho ženie osobná pomsta, všetko sa odohráva v bežnom prostredí, často medzi civilistami. A naštvaný hrdina neveští nikdy nič dobré. Samovi však dôverujeme, montrealský UbiSoft je továrňou na splnené sny a prešľapy (Far Cry 2, Lost: Via Domus) sa tam dejú len sporadicky. Keby to niekomu nestačilo, tak Sam Fisher je už dnes legenda. S tými si neradno zahrávať, čo vedia aj samotní tvorcovia.


Funguje to jednoducho: zbadá vás nepriateľ, ktorý sa následne sústredí na miesto, kde videl čosi podozrivé. Dostávate tak priestor k bezpečnému presunu, keďže nepriateľ sa zameral na miesto, kde ste boli v úkryte. Protivník situáciu zhodnotí ako podozrivú a rozhodne sa úkryt za stĺpom skontrolovať. Lenže vy ste aktivovali špeciálnu funkciu "ducha" a nenápadne sa presunuli do protivníkovej blízkosti. Ten ide za jedinou vecou, nehľadí okolo seba, takže keď ho prekvapíte, nestihne si ani hlavu trieskať o stenu. Tak mu s tým pomôžete...
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu