BRATISLAVA. Najväčšia planéta v našej slnečnej sústave možno dostane nový prstenec. Plynný obor Jupiter, ktorý má viac ako šesťdesiat mesiacov, pravdepodobne o jeden prišiel. Pozostatkom zrážky jeho dvoch prirodzených družíc je zrejme vznik úplne nového pásu.
Rodiaci sa prstenec
Ak sa povie prstence, väčšina ľudí si spomenie na planétu Saturn, nie na Jupiter. Keďže ich zo Zeme v minulosti nebolo vidieť, ľudia si dlho mysleli, že Jupiter prstence jednoducho nemá. Sonda Voyager 1 však v roku 1979 takéto štruktúry objavila a v rovnakom čase ich potvrdili aj od misie Voyager nezávislé pozorovania na havajskom observatóriu Mauna Kea.
Novospozorovaný prstenec však vidieť nemohli - je úplným mladíkom. Podľa populárno-vedeckého magazínu New Scientist ho v roku 2006 spozorovala americká sonda New Horizons, ktorá smeruje k trpasličej planéte Pluto. Teraz zverejnili výsledky týchto pozorovaní.
Vedci počas približovaniu k Jupiteru chceli vyskúšať prístroje na palube sondy a zhotovili snímky mesiaca Himalia. „Chceli sme vyskúšať prístroje. Neočakávali sme však, že tam čosi nájdeme," povedal magazínu Andy Cheng z Johns Hopkins University.
Tvoriaci sa planetárny prstenec (diagonála) okolo Jupitera je zrejme pozostatok po kozmickej zrážke. V kruhu mesiac Himalia. FOTO - LORRI
Ako vznikol?
Vedcov teraz trápia dve otázky. Prvou je pôvod prstenca, keďže snímky planetárnej sondy Galileo (jej misia skončila v roku 2003) žiaden takýto prstenec neodhalili. To by mohlo znamenať, že prstenec vznikol iba nedávno. Druhou je otázka, či sa pás rozprestiera okolo celej planéty.
Odborníci sa domnievajú, že odpoveďou na prvú otázku by mohla byť zrážka dvoch kozmických telies. Jedným z nich je práve asi 170-kilometrový mesiac Himalia, druhým by mohol byť asi štvorkilometrový mesiac S/2000 J11.
Ten síce objavili v roku 2000, no jeho objav sa odvtedy nepodarilo potvrdiť. Nový planetárny prstenec by tak mohli tvoriť práve pozostatky po zrážky týchto vesmírnych objektov, pričom menší mesiac zrážka zničila.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: Tomáš Prokopčák
