BRATISLAVA. V lesoch tropických oblastí Ameriky žijú veľké mravce z čeľade liskavkovitých. Tieto mravce sú pre svoju jasnočervenú farbu viditeľné už z veľkej diaľky. Zvyčajne sa objavia neočakávane, v celých húfoch a za krátky čas dokážu zlikvidovať všetky listy obľúbených ovocných stromov i zeleninových rastlín.
Miestni obyvatelia preto pestujú len tie druhy rastlín, ktoré mravce nevyhľadávajú.
Deľba práce
Mravce však zbierajú listy zvláštnym spôsobom: vylezú na strom, kde prehryznú stopky listov. Dolu z nich mravce inej profesie vytvoria okrúhle kúsky, ktoré následne nosiči odnášajú do mraveniska. Mravenisko sa zvyčajne rozkladá na ploche niekoľkých desiatok metrov štvorcových a vedie do hĺbky až desať metrov.
Hlboko v zemi sa kúsky listov ďalej spracúvajú, robotnice listy trhajú na menšie kúsky a odovzdávajú ich menším jedincom, ktoré vytvárajú akúsi drvinu. Najmenšie kúsky listov mravce zmotávajú do klbiek, pričom ich preventívne očistia od húb a baktérií.
Potom tieto listové klbká mravce "naočkujú" kultúrou určitého druhu plesňovej huby. Tieto klbká ukladajú v malých podzemných komôrkach - "hubových sadoch". Mravce vylučujú sekrét, ktorý má osobitný účinok na mycélium (podhubie) huby, preto sa na listových klbkách nevyvíjajú plodnice, ale zvláštne guľové útvary,
ktoré sú bohatým zdrojom bielkovín. V odbornej literatúre sa nazývajú mravčie kaleráby a práve nimi sa živí kráľovná, larvy a mravce.
Malý kúsok sadu
Keď prichádza čas rojenia mravcov, každá samička opúšťajúca rodné mravenisko odnáša zo sebou malý kúsok podhubia - sadivový materiál pre budúci "hubový sad". V malej podzemnej komôrke samička nakladie niekoľko desiatok vajíčok, nemá však k dispozícii žiadne listy ani robotnice.
Preto samička prehryzie niekoľko z nakladených vajíčok a naočkuje ich mycéliom, ktoré si so sebou priniesla. Podhubie sa rozrastie a umožní tak samičke odchovať prvé larvy. Hneď ako robotnice vyrastú, pustia sa do zberu a spracovania listov, a do zakladania nového "hubového sadu". Potom sa už samička nakladených
vajíčok nedotýka.
Rozšírené farmárstvo
Huby pestujú vo svojich chodbičkami prevŕtaných mraveniskách aj mravce druhu Atta cephalotes a Atta sexdens. Zakladaním "hubových sadov" sa zaoberá aj lykožrút obyčajný a termity žijúce na ostrove Srí Lanka. Samička lykožrúta pri kladení vajíčok infikuje okolité drevo mycéliom huby, ktoré potom slúži ako potrava pre larvy.
Termitom slúžia ako substrát, na ktorom pestujú huby, listy a steblá rastlín, ktoré prežúvajú a prepúšťajú cez tráviace orgány. Termity pestujú huby v špeciálnej komore termitiska na špongiovitých chumáčikoch.
Výskumy ukázali, že larvy, ktoré sú umiestené v komorách s hubovými kultúrami, termity vykrmujú hubami. Po dôkladnom štúdiu tejto huby ju vedci nazvali rozites gongylophora. Po veľkom úsilí sa im podarilo dosiahnuť u tejto huby fruktifikáciu, pretože dlhým vegetatívnym pestovaním "zabudla" tvoriť plodnice. Bola zaradená
medzi muchotrávkovité.
Zdroje: Pestovanie húb, A.Ginterová, Príroda, Bratislava 1985 www.nahuby.sk, www.izurnal.sk, www.houby.estranky.cz, www.sadovodamy.ru
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
