Poznáme najlepších vedcov Slovenska. Tým najlepším sa za minulý rok stal odborník na jadrovú fyziku Jozef Masarik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Úprimne gratulujeme, len pri podobných anketách ostáva na jazyku vždy taká zvláštna pachuť - prečo väčšia časť verejnosti považuje našu vedu za podpriemernú, prečo vedci s ňou a médiami viac nekomunikujú ako komunikujú, a prečo naše vlády nie sú schopné plniť ani tie smutno-smiešne záväzky na jej financovanie, ktoré bývajú v ich vlastných predvolebných sľuboch.
Na Slovensku sa určite rodia šikovní vedci a výskumníci, no aby sa svetový výskum u nás robil systematicky (a nie skôr náhodou), musí sa niečo podstatné zmeniť. Vrátane zmýšľania tých, ktorí berú vážne napríklad astrológiu.
Najskôr museli detektívom stačiť odtlačky prstov. Potom prišla analýza DNA, no aj tú vedia šikovní zločinci na mieste činu podstrčiť. Teraz sa vraví, že ešte presnejšou stopou by mohla byť akási bakteriálna mapa, ktorú máme každý jedinečnú. Napokon, baktérií aj tak hostíme na našom tele viac ako je našich buniek.
Kedysi ženy preferovali silných mužov. Typy plné testosterónu dokázali uloviť mamuta, neskôr zastrašiť konkurentov, ovládnuť kmeň a vytvoriť potomkom najlepšie podmienky na prežitie. V čase, keď prežiť neznemená odvliecť ženu za vlasy do jaskyne, sa však preferencie menia.
Štúdia škótskych vedcov tvrdí, že v rozvinutých krajinách majú väčší úspech muži so ženskejším vzhľadom. Táto dobrá správa pre metrosexuálov asi nepoteší slovenské hlavohrude. Aj keď pravdou je, že preferencie žien sú údajne podmienené zdravotným systémom v tej ktorej krajine. Ten náš ponúka rôzne interpretácie výskumu. 
Fanúšikov kulturistiky sme síce nepotešili, potešiť však môžeme ľudí s postihnutím zraku. Britské ministerstvo obrany predstavilo v pondelok prístroj, ktorý umožňuje „vidieť" pomocou jazyka. Teda vidieť, skôr dokáže nahradiť psa či slepeckú paličku. Elektronická lízanka totiž do úst vysielala impulzy, vďaka ktorým vojak dokázal rozoznať písmená. Už len aby prístroj, ktorý vyvinuli Američania, bol okrem armády dostupný aj pre ostatných postihnutých.
Ak už sme pri strojoch a zariadeniach: vraj jestvuje istý počítač s programom, ktorý dokáže čítať myšlienky. Takto síce vyzerali titulky novín, v skutočnosti však britskí vedci len vyvinuli algoritmus, ktorý z dát MRI dokáže asi s polovičnou pravdepodobnosťou trafiť, na čo dobrovoľníci myslia. Štatisticky to bol úspech a ak si predstavíme, že to je len začiatok cesty, možno už čochvíľa začneme uvažovať nad tieniaci prilbami. Veď napokon „Veľký brat ťa sleduje" a "sloboda je otroctvo".
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: Tomáš Prokopčák
