Gorily väčšinou považujeme za tie roztomilé zvieratá kdesi na pokraji vyhynutia, ktoré spôsobujú tak ľahko odsúditeľní blázni kdesi tamsi len preto, že práve nemajú čo jesť. Tieto primáty však možno nie sú až také príjemné. Väčšina poučiek síce tvrdí, že tieto ľudoopy dávajú prednosť rastlinnej strave a len občas zjedia nejaký hmyz, no nemusí to byť pravda. Je otázne, či šokujúce tvrdenia možno vo vede vynášať ešte predtým, než existuje dostatok dôkazov, no nemeckí vedci špekulujú, že gorily možno požierajú aj iné opice. Vraj DNA cicavcov našli v ich truse. Akoby nejestvovalo množstvo iných spôsobov, ako by sa tam mohla dostať.
Inak, DNA bola mantrou uplynulého týždňa. Austrálsky tím vedcov vyvinul metódu, ako získať DNA zo škrupín vajec. Takto dokázali prečítať genóm už vyhynutého druhu vtáka Aepyornis, ktorý dorastal až do troch metrov a pravdepodobne ho zlikvidovali ľudia. Jurský park je síce ešte veľmi ďaleko, ale kto vie, raz možno dokážeme vzkriesiť mamutov či nebodaj neandertálcov. Antropológovia by aspoň dostali odpoveď na otázku, či boli, alebo neboli na rovnakej mentálnej úrovni ako kromaňonci.
Pačaurí to nie a nie vzdať. Šéf Medzivládneho panela o zmene klímy to však má u OSN nahnuté. Problémom je, že tieto politické nominácie len ťažko pošlú kadeľahšie vedci. Alebo nadnárodní byrokrati z New Yorku. OSN ale konečne chce preveriť správu z roku 2007. Nuž, bolo načase – pretože ak majú klimaskeptici aspoň v čomsi pravdu, tak práve vedci a zostavovatelia správ z výskumu vedcov by mali dbať na preverovanie svojich zdrojov.
Striedanie ľadových a medziľadových dôb, teplejších a studenších období je prirodzený cyklus našej planéty. Aj keď o vplyve človeka dokážu zákonite najkompetentnejšie debatovať ľudia v anonymných diskusiách, vedcov trápila skôr otázka, či Zem bola v minulosti úplne zaľadnená. Podľa amerických odborníkov naša planéta snehovú guľu v minulosti pripomínala. Najmenej počas piatich päť miliónov rokov sa ľad nachádzal aj v oblasti trópov. A vidíte, život na Zemi to – našťastie – prežil.
Jestvujú ľahšie a ťažšie napísané články. Rovnako viac a menej prístupné písanie o vede. Ak ste v sebe našli trochu trpezlivosti, mohli ste sa dočítať, že Einsteinova Všeobecná teória relativity prežila ďalšiu skúšku. Kozmológovia vďaka galaxiám zistili, že vesmír zhruba do vzdialenosti 3,5 miliárd svetelných rokov hrá podľa Einsteinových pravidiel. Aj by sme si vydýchli, keby tieto pravidlá konečne dokázali zladiť s kvantovou teóriou.
Aby sa ale nepovedalo, že sledujeme len sami seba. National Geographic tvrdí, že mesačnú vodu sme mali dlhé roky pod nosom. No najskôr sme sa ju museli nájsť priamo na Mesiaci, aby sme si všimli, že voda je v istom malom množstve aj v kuse skaly, ktorá roky leží v laboratóriách. Aby to napokon takto nebolo aj s mimozemšťanmi, veď ľudia z NASA tvrdia, že aj tých nájdeme v šutri, ktorý možno vystavujú kdesi v múzeu.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: tp
