BRATISLAVA. Tú situáciu možno poznáte z hollywoodskych filmov. Smerom k Zemi sa rúti obrovský asteroid, ktorý môže vyhladiť všetok život na planéte. Neohrozená posádka na čele s variáciou na Brucea Willisa umiesti jadrovú bombu a kozmické teleso rozbije, zachráni Zem a milovaná žena utrúsi pár sĺz v detailnom zábere kamery.
Alebo hrdý americký prezident vydá príkaz a na kozmického votrelca vystrelia arzenál jadrových rakiet.
Znovu sa poskladá
V oboch prípadoch by však mohla byť takáto snaha zbytočná. Planétu by nukleárna zbraň pravdepodobne nezachránila. Problémom je, že asteroid by sa znovu zložil. Dôvodom je gravitácia.
Don Korycansky z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz podľa populárno-vedeckého časopisu New Scientist zostavil počítačový model, s ktorým simuloval približovanie sa asi kilometrového kozmického telesa. Zistili, že ak by sme použili slabú nukleárnu nálož, asteroid by sa síce na chvíľu rozpadol, no následne by sa jeho úlomky vplyvom vzájomného priťahovania znovu spojili do jedného telesa.
Americký vedec tieto výsledky odprezentoval na 41. Lunárnej a planetárnej vedeckej konferencii v Houstone.
Rozhoduje rýchlosť
Dôležitá síce je sila, s akou by nálož či hlavica dokázala asteroid roztrhnúť, ešte podstatnejšie však je, akou rýchlosťou by sa následné úlomky od seba vzďaľovali. Ak by táto rýchlosť bola nízka, teleso by sa znovu zložilo. V takom prípade by údajne trvalo iba hodiny, kým by vznikol nový kus skaly.
„Rýchlo sa vzďaľujúce roztrhané úlomky by odleteli preč," povedal Korycansky magazínu. „No pomalé kúsky by sa znovu pospájali do dvoch až osemnástich hodín."
Vieme pritom, že v súčasných ľudských možnostiach je rozbitie zrhuba kilometrového asteroidu. S väčšími telesami by sme si zrejme neporadili.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: Tomáš Prokopčák
