SME

Dnes modrá Zem bola kedysi celá biela

Bola kedysi Zem pokrytá snehom a ľadom natoľko, že pripomínala snehovú guľu? Tím z Harvardskej univerzity teraz túto diskutovanú hypotézu podporil argumentmi.

Stopy zaľadnenia na rovníku.Stopy zaľadnenia na rovníku. (Zdroj: FRANCIS MACDONALD)

Vyplynuli najmä z analýzy kanadských hornín, starých vyše 700 miliónov rokov.

BRATISLAVA. Geológ už nepracuje iba s kladivkom. Keď sa vydá na cestu do veľmi vzdialenej minulosti, čoraz viac používa modernejšie nástroje, napríklad počítačové modely.

Jeden z nich hovorí, že ak sa ľad preukázateľne priblíži k tridsiatemu stupňu zemepisnej šírky, možno rátať s tým, že zamrzne aj rovník.

Pre geologickú epochu, v ktorej vládne na celej Zemi chlad, asi nevymyslíte lepší názov než kryogén. Zem ju v minulosti naozaj prežila.

Z rovníka do Kanady

Geológovia z tímu vedeného Francisom Macdonaldom z Harvardskej univerzity zistili, že v kryogéne, pred 716,5 milióna rokov, prenikol ľad minimálne na desiaty stupeň zemepisnej šírky.

Ukázala to analýza skál, ktoré sú dnes v oblasti kanadského Yukonu na severozápade krajiny a na ktorých geológovia našli výrazné známky niekdajšej prítomnosti ľadu. Vtedy ležali na úrovni tropického mora.
„Je to prvý raz, čo sme získali rukolapný dôkaz o tropickom zaľadnení v období, keď Zem pripomínala snehovú guľu,“ povedal Macdonald. „Zaľadnenie trvalo minimálne päť miliónov rokov.“

Nebezpečný okamih

To je síce iba okamih z hľadiska vývoja Zeme (má 4,571 miliardy rokov), no pre rozvíjajúci sa život to mohlo byť smrteľné.
Fosílny záznam naznačuje, že v období pred „snehovou guľou“ už zrejme existovali takmer všetky hlavné skupiny eukaryotických živočíchov, teda takých, ktoré sú zložené z buniek s oddeleným jadrom.

Eukaryoty na rozdiel od mikróbov potrebovali kyslík. Oceánska biomasa sa zas nemohla zaobísť bez slnečných lúčov, inak by ustala fotosyntéza. Ľad tomu bránil.


Prvý raz sme získali dôkaz o tropickom zaľadnení v období, keď Zem pripomínala snehovú guľu. Toto obdobie trvalo päť miliónov rokov.

Francis Macdonald, Harvardská univerzita

Život však nezanikol. Macdonald to vysvetlil tým, že aj na zamrznutej Zemi existovali teplotné rozdiely. Tie umožnili, aby sa súvislá pokrývka plávajúceho ľadu oslabila a narušila.

Oáza života

Pred piatimi rokmi počula Alison Olcottová z Univerzity Južnej Karolíny o zaujímavom mieste v brazílskej ťažobnej oblasti Poco Verde, odhaľujúcom usadeniny z obdobia kryogénu.

Vydala sa tam a našla množstvo fosílneho organického materiálu. Skutočne pochádzal z obdobia, keď mala byť celá Zem pod ľadom.

Podľa niektorých geológov to spochybnilo hypotézu snehovej gule; bolo ťažké predstaviť si takú hojnosť života pod ľadovcom.

Dnes však už opäť vyzerá všetko inak; Olcottová zrejme našla jednu z mála vtedajších oáz života. Ten sa po prekonaní krízy začal rýchlo rozvíjať. Macdonald preto uvažuje o tom, že zamrznutá Zem mohla jeho vývoj urýchliť.

„Z evolučného hľadiska nie je vždy zlé, ak musí život na Zemi čeliť veľkému stresu,“ podotkol.

Čo mohlo spôsobiť také rozsiahle zaľadnenie, alebo dokonca dve po sebe, zrejme najväčšie, aké Zem kedy zažila?

Ako povedal Macdonald, príchod aj ústup zaľadnenia môže súvisieť s vtedajšou vulkanickou aktivitou na rozsiahlom území. Dnes siaha vyše 1500 kilometrov od Aljašky až ku kanadskému Ellesmerovmu ostrovu, kde leží najsevernejšia trvalo obývaná osada na Zemi.

Zdroj: Národná vedecká nadácia (NSF)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu