SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Stres môže imunite aj pomôcť

Nie je stres ako stres. Ak trvá príliš dlho, preukázateľne oslabuje imunitný systém. Výsledkom určitej formy krátkodobého stresu však môže byť účinná a dlhodobá ochrana pred vírusom chrípky.

Zásah do prirodzenej hierarchie môže byť aj pre myši veľmi stresujúci. Má to aj výhody.Zásah do prirodzenej hierarchie môže byť aj pre myši veľmi stresujúci. Má to aj výhody. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA)



BRATISLAVA. Mnohé štúdie potvrdili zhubný vplyv najmä dlhodobého stresu na organizmus. Keďže oslabuje imunitný systém, robí ho náchylnejším na najrôznejšie choroby vrátane srdcových chorôb, rakoviny alebo obezity.

To je však iba jedna vlastnosť stresu.

Keď neškodí, ale pomáha

„Nie každý stres potláča imunitný systém,“ povedal John Sheridan, riaditeľ Inštitútu behaviorálnej medicíny Ohijskej štátnej univerzity. „Niektoré druhy stresu v skutočnosti môžu vyvolať zosilnenú imunitnú odpoveď.“
Túto schopnosť stresu skúmal tím vedený Jacqueline Maysovou, bývalou Sheridanovou doktorandkou. Maysová teraz pracuje v Národnom inštitúte pre alergiu a infekčné choroby v Bethesde (Maryland).

Jej tím sa pri výskume stresu nechal inšpirovať známou skutočnosťou, že myši, ktoré žijú v skupine, si rýchlo vytvoria prirodzenú sociálnu hierarchiu. Na jej špičke je najagresívnejší jedinec, na sociálnom „dne“ sa ocitne najprispôsobivejší.

Blesková myšia vojna

Maysová so Sheridanom umiestnili do boxov päť myší a nechali im šesť dní na to, aby si vytvorili prirodzenú skupinovú hierarchiu.

Potom k nim ďalších šesť dní pridávali šiestu, veľmi agresívnu myš.

Votrelec trávil v boxe iba dve hodiny denne, čo bohato stačilo na sociálny prevrat: agresívny hlodavec rýchlo a dôkladne zničil prirodzené vzťahy, ktoré v skupine vládli pred jeho príchodom. Mal dosť síl na to, aby premohol aj myš, ktorá bola dovtedy na špičke.

Výsledok bleskovej myšej vojny bol pre porazených veľmi stresujúci, pretože hlodavce stratili svoje zaužívané miesto v sociálnej hierarchii.

Dominantné jedince prestali byť dominantné a nebolo isté, čo sa bude diať ďalej a kto v skupine vlastne velí.

Naučená bezmocnosť

„Poznáme jav nazvaný naučená bezmocnosť, ktorá sa spája s depresiou,“ povedal Sheridan.

Naučená bezmocnosť je jav, ktorý azda najviac analyzujú sociológovia, psychológovia alebo politológovia, no ako vidno, nevyhýba sa ani skupinovo žijúcim zvieratám.


Sociálny stres, ktorý myši prežili, viedol pri súboji s chrípkou k zvýšenému výskytu T buniek.

John Sheridan, Ohijská univerzita

Opakované prehry, ktoré zažívala každá myš v boxe, viedli k naučenej bezmocnosti a k zmenám v správaní aj v tomto prípade.

Vytvoriť v skupine myší sociálny stres bolo prvou, kratšou a vlastne aj jednoduchšou časťou výskumu. Druhá etapa spočívala v tom, že deň po odstránení agresívneho votrelca zo skupiny výskumníci nakazili zostávajúce myši vírusom chrípky.

Potom počas šiestich týždňov analyzovali krv a tkanivá myší s chrípkou, aby mohli posúdiť úroveň ich imunitnej reakcie.

T ako tank

Na konci šesťtýždňového obdobia mali myši v krvi v porovnaní s predpokladmi výskumníkov oveľa viac špecifických bielych krviniek, zvaných T bunky.

„Predpokladáme, že sociálny stres, ktorý myši predtým prežili, viedol pri súboji s chrípkou k zvýšenému výskytu T buniek,“ povedal Sheridan.

T bunky hrajú spolu s inými bielymi krvinkami kľúčovú rolu v imunitnej odpovedi organizmu. No na rozdiel od lymfocytov typu B, ktoré ničia protivníka na diaľku uvoľňovaním protilátok, T bunky bojujú zblízka, podobne ako tank pri naozajstnej bitke.

Nepriateľskú bunku, baktériu alebo vírus musia T bunky najskôr nájsť a „pritúliť“ sa k nim. Pri blízkom kontakte, ktorý vedci nazvali bozkom smrti, uvoľnia enzým, ktorý nepriateľa roztrhne.

Majú dobrú pamäť

T bunky majú ešte jednu pozoruhodnú vlastnosť.

Vďaka nim získa imunitný systém schopnosť zapamätať si na dlhší čas istý druh vírusu, takže s ním môže úspešne bojovať aj pri opakovanom kontakte.

Bežná vakcína proti chrípke je zameraná najmä na to, aby imunitný systém ničil bielkoviny na povrchu vírusu.
Vírusy sa však takejto chemickej vojne vedia prispôsobiť, preto sa ich povrchové bielkoviny operatívne menia a očkovanie treba každoročne opakovať.

Keby sme mali vakcínu, ktorá by dokázala aktivovať T-bunky podobne ako v spomenutom výskume, mohla by vybaviť organizmus širšou imunitou. Tá by účinkovala nielen ako ochrana proti pôvodnému vírusu, ale aj proti jeho mutáciám.

Výskum Maysovej a Sheridana možno pomáha nájsť cestu k novým vakcínam.

Nuž a my sa zatiaľ musíme uspokojiť s aktiváciou T buniek po krátkodobom, no poriadnom strese, ktorý nám poskytli hokejisti pri zápasoch s Nórskom, Kanadou a s Fínskom na olympiáde vo Vancouvri.

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Ondreja Podstupku

Vláda nezvláda slová a môže to stáť životy

Stručný návod na lepšie hospodárenie s dôverou.

Premiér Matovič (OĽaNO) počas tlačovej konferencie ku kompenzačných schémam.

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 2 785 prípadov a 16 úmrtí (minúta po minúte)

Celkovo sa koronavírusom na Slovensku nakazilo 51 728. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 200 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.

Útočník v Nice zabil troch ľudí, viacerí sú zranení

Vo Francúzsku platí vysoká výstraha pred teroristickým útokmi.

Dnes píše Elena Eleková

Nie, nečaká nás sloboda s dvoma negatívnymi testami vo vrecku

To je vec, ktorú robí vláda zle: nehovorí otvorene ľuďom, čo ich čaká.

Elena Eleková

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Týždenný prehľad noviniek z vedy.

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.