Stres môže imunite aj pomôcť

Nie je stres ako stres. Ak trvá príliš dlho, preukázateľne oslabuje imunitný systém. Výsledkom určitej formy krátkodobého stresu však môže byť účinná a dlhodobá ochrana pred vírusom chrípky.

Zásah do prirodzenej hierarchie môže byť aj pre myši veľmi stresujúci. Má to aj výhody.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA)



BRATISLAVA. Mnohé štúdie potvrdili zhubný vplyv najmä dlhodobého stresu na organizmus. Keďže oslabuje imunitný systém, robí ho náchylnejším na najrôznejšie choroby vrátane srdcových chorôb, rakoviny alebo obezity.

To je však iba jedna vlastnosť stresu.

Keď neškodí, ale pomáha

„Nie každý stres potláča imunitný systém,“ povedal John Sheridan, riaditeľ Inštitútu behaviorálnej medicíny Ohijskej štátnej univerzity. „Niektoré druhy stresu v skutočnosti môžu vyvolať zosilnenú imunitnú odpoveď.“
Túto schopnosť stresu skúmal tím vedený Jacqueline Maysovou, bývalou Sheridanovou doktorandkou. Maysová teraz pracuje v Národnom inštitúte pre alergiu a infekčné choroby v Bethesde (Maryland).

Jej tím sa pri výskume stresu nechal inšpirovať známou skutočnosťou, že myši, ktoré žijú v skupine, si rýchlo vytvoria prirodzenú sociálnu hierarchiu. Na jej špičke je najagresívnejší jedinec, na sociálnom „dne“ sa ocitne najprispôsobivejší.

Blesková myšia vojna

Maysová so Sheridanom umiestnili do boxov päť myší a nechali im šesť dní na to, aby si vytvorili prirodzenú skupinovú hierarchiu.

Potom k nim ďalších šesť dní pridávali šiestu, veľmi agresívnu myš.

Votrelec trávil v boxe iba dve hodiny denne, čo bohato stačilo na sociálny prevrat: agresívny hlodavec rýchlo a dôkladne zničil prirodzené vzťahy, ktoré v skupine vládli pred jeho príchodom. Mal dosť síl na to, aby premohol aj myš, ktorá bola dovtedy na špičke.

Výsledok bleskovej myšej vojny bol pre porazených veľmi stresujúci, pretože hlodavce stratili svoje zaužívané miesto v sociálnej hierarchii.

Dominantné jedince prestali byť dominantné a nebolo isté, čo sa bude diať ďalej a kto v skupine vlastne velí.

Naučená bezmocnosť

„Poznáme jav nazvaný naučená bezmocnosť, ktorá sa spája s depresiou,“ povedal Sheridan.

Naučená bezmocnosť je jav, ktorý azda najviac analyzujú sociológovia, psychológovia alebo politológovia, no ako vidno, nevyhýba sa ani skupinovo žijúcim zvieratám.


Sociálny stres, ktorý myši prežili, viedol pri súboji s chrípkou k zvýšenému výskytu T buniek.

John Sheridan, Ohijská univerzita

Opakované prehry, ktoré zažívala každá myš v boxe, viedli k naučenej bezmocnosti a k zmenám v správaní aj v tomto prípade.

Vytvoriť v skupine myší sociálny stres bolo prvou, kratšou a vlastne aj jednoduchšou časťou výskumu. Druhá etapa spočívala v tom, že deň po odstránení agresívneho votrelca zo skupiny výskumníci nakazili zostávajúce myši vírusom chrípky.

Potom počas šiestich týždňov analyzovali krv a tkanivá myší s chrípkou, aby mohli posúdiť úroveň ich imunitnej reakcie.

T ako tank

Na konci šesťtýždňového obdobia mali myši v krvi v porovnaní s predpokladmi výskumníkov oveľa viac špecifických bielych krviniek, zvaných T bunky.

„Predpokladáme, že sociálny stres, ktorý myši predtým prežili, viedol pri súboji s chrípkou k zvýšenému výskytu T buniek,“ povedal Sheridan.

T bunky hrajú spolu s inými bielymi krvinkami kľúčovú rolu v imunitnej odpovedi organizmu. No na rozdiel od lymfocytov typu B, ktoré ničia protivníka na diaľku uvoľňovaním protilátok, T bunky bojujú zblízka, podobne ako tank pri naozajstnej bitke.

Nepriateľskú bunku, baktériu alebo vírus musia T bunky najskôr nájsť a „pritúliť“ sa k nim. Pri blízkom kontakte, ktorý vedci nazvali bozkom smrti, uvoľnia enzým, ktorý nepriateľa roztrhne.

Majú dobrú pamäť

T bunky majú ešte jednu pozoruhodnú vlastnosť.

Vďaka nim získa imunitný systém schopnosť zapamätať si na dlhší čas istý druh vírusu, takže s ním môže úspešne bojovať aj pri opakovanom kontakte.

Bežná vakcína proti chrípke je zameraná najmä na to, aby imunitný systém ničil bielkoviny na povrchu vírusu.
Vírusy sa však takejto chemickej vojne vedia prispôsobiť, preto sa ich povrchové bielkoviny operatívne menia a očkovanie treba každoročne opakovať.

Keby sme mali vakcínu, ktorá by dokázala aktivovať T-bunky podobne ako v spomenutom výskume, mohla by vybaviť organizmus širšou imunitou. Tá by účinkovala nielen ako ochrana proti pôvodnému vírusu, ale aj proti jeho mutáciám.

Výskum Maysovej a Sheridana možno pomáha nájsť cestu k novým vakcínam.

Nuž a my sa zatiaľ musíme uspokojiť s aktiváciou T buniek po krátkodobom, no poriadnom strese, ktorý nám poskytli hokejisti pri zápasoch s Nórskom, Kanadou a s Fínskom na olympiáde vo Vancouvri.

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 202
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 972
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 343
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 231
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 089
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 309
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 036
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 617
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 075
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 902

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

ŠPORT

Šupler: Keď sme boli v céčku, každý chcel ísť na MS. Dnes je situácia iná

Je ešte skoro, vraví Šupler o hráčoch do 18 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop