Riadenie krajiny už nie je nuda pre politológov. Záujem o ňu však nevyvolali noví lídri. Spopularizovali ju najmä sociálne siete.
Do Moskvy pricestoval Ashton Kutcher. Hollywoodska hviezda však neprišla do Ruska propagovať svoj nový film ani dovolenkovať. Na známeho herca a manžela Demi Mooreovej sa minulý týždeň tešili najmä úradníci v Kremli.
Kutcher prišiel do Moskvy ako súčasť špeciálnej vládnej výpravy, ktorá mala okrem iného zistiť, ako môžu obom krajinám vo vzájomnom spoznávaní pomôcť sociálne siete a nové technológie.
Revolúcii pomohli cez web
Nikoho asi neprekvapí, že si Biely dom vybral práve jeho. Kutcher má na Twitteri viac než 4,5 milióna odberateľov správ, viac ako Barack Obama, Oprah Winfreyová či celá CNN.
Aj keď sa Kutcher nevyhol na úvod diplomatickým klišé, keď svojim fanúšikom písal, že v Rusku sa idú „riešiť globálne problémy“, svojou otvorenosťou neskôr vtiahol do diania v Kremli milióny Američanov. Prezradil napríklad, že aj ruskí študenti hrávajú pivný pingpong, a neskrýval, že Moskva má v transparentnosti rezervy, ktoré by mohla odstrániť práve cez nové technológie.
Kutcherova twittermisia v Rusku odráža trend, ktorý sociálne siete vniesli do politiky. Kým ešte donedávna považovali mladí politické debaty za nudu, vďaka sieťam ako Facebook či Twitter znamená dnes byť in aj to, či viete, kto je Neda. Video študentky, ktorá zomrela pri povolebných demonštráciách vlani v Iráne, obletelo celý svet.
„Slovíčko Irán bolo v tom čase najpoužívanejším v našej sieti,“ hovorí zakladateľ Twitteru Biz Stone. Tvrdí, že keď prišli s nápadom výmeny krátkych správ, išlo im najmä o zábavu. To, že sa to stane takým silným politickým nástrojom, im ani nenapadlo.
„Bolo úžasné sledovať, ako Twitter využívali novinári pri nepokojoch v Egypte na jar 2008. Prihlásili sa na odber lokálnych správ a vždy presne vedeli, čo kde vypukne. Stačilo sledovať odkazy pre demonštrantov,“ vysvetľuje Stone.
V čase, keď v Iráne vypukli povolebné protesty, mali v pláne odstaviť Twitter na niekoľko dní pre údržbu siete. Nakoniec to posunuli na neskôr. „Áno, požiadali sme ich o to,“ priznáva hovorca šéfky americkej diplomacie Gordon Duguid.
Namiesto brífingu YouTube
Nový trend pochopili aj v Googli. A nejde len o nový prvok v sekcii správ Fast flip, ktorý umožňuje listovať vo vyhľadávaných článkoch ako v novinách. V januári na ich portáli YouTube urobili rozhovor s Barackom Obamom, kde otázky mohli klásť užívatelia siete.
Obama, ktorý pred týždňom prekonal Bushov rekord 214 dní bez oficiálnej tlačovky, prilákal k počítačom osem miliónov divákov. „Sledovanosť politických videí na YouTube stúpla vlani o 600 percent,“ hovorí Olivia Ma, šéfka sekcie pre správy na YouTube. „Čoraz viac ľudí sa zapája do súťaže Project:Reporter, v ktorej v spolupráci s Pulitzerovým centrom hodnotíme najlepšie reportáže,“ dodáva.
Práve možnosť dostať svoje video k masám, otvorila najmä aktivistom nový priestor. V marci 2008 dokázalo jediné video od Wajehy Huwaiderovej zo Saudskej Arábie upozorniť na práva žien viac ako nákladné kampane. Huwaiderová sa natočila malou kamerou, ako šoféruje auto ulicami Rijádu, čo majú ženy v tejto krajine zakázané.
Riziká
Sociálne siete sa tak stali bojovou arénou, najmä v krajinách, kde vládnu autoritatívne režimy. Aj preto vznikajú v spoločnostiach ako Facebook či Twitter oddelenia, ktoré sa snažia aktivistom pomáhať.
„Snažíme sa kryť ich identitu a pomáhať, ako sa dá,“ vysvetľuje Debbie Frostová, šéfka oddelenia pre medzinárodnú komunikáciu vo Facebooku. Priznáva však, že sa učia za pochodu. „Informácie napríklad musíme poskytnúť, ak dostaneme legálnu právnu výzvu,“ tvrdí Frostová.
Facebook by sa ľahko mohol nechať vtiahnuť do vnútorných spravodajských hier v hociktorom štáte sveta. „Musíme byť opatrní, ale uvedomujeme si zodpovednosť za životy desiatok ľudí, ktorí riskujú vlastnú kožu,“ dodáva Frostová.
Cesta reportéra bola financovaná z grantu Foreign Press Center v spolupráci s americkou ambasádou na Slovensku.
