Jason Chaffetz vyzerá vzrušene, keď sa na neho pod kupolou Kapitolu vrhnú novinári. Kongresman za štát Utah pohotovo vytiahne z vrecka minikameru. Veľmi stručne a vtipne okomentuje, čo ho práve čaká a nechá aj novinárov zamávať jeho voličom. O pár minút neskôr skončí tento 30-sekundový videozáznam na Facebooku.
„Kolegovia sa mi často smejú a mnohí sa tomu bránia, ale mne sociálne siete vyhrali voľby,“ hovorí republikán Chaffetz. Kampaň ho nestála ani dolár. Svojho oponenta porazil v roku 2008 rozdielom 20 percent hlasov bez plateného volebného tímu a reklám v televízii. „Moji dobrovoľníci pre mňa pracovali z postele v pyžame,“ smeje sa.
Cez Facebook do Kongresu
Tvrdí, že siete ako Facebook, Twitter či MySpace môžu byť pre ľudí oknom do Kongresu, cez ktoré sa môžu pozrieť na svojich volených zástupcov.
Keď sa ho pýtame na neúspech Johna McCaina, uznáva, že republikánsky kandidát podcenil úlohu, ktorú webové komunity zohrali vo voľbách.
Demokrat Barack Obama to pochopil skoro. Aj preto jeho administratíva začala pracovať na tom, ako si udržať pozornosť ľudí, ktorých pritiahli internetom cez voľby, aj počas jeho úradovania.
„Biely dom začal existovať na Facebooku a na Twitteri, za Busha to nebolo,“ hovorí Macon Phillips, šéf oddelenia pre nové médiá v Bielom dome. V roku 2008 bol stratégom Obamovej volebnej kampane na internete, tvrdí však, že jedna vec je snažiť sa mobilizovať ľudí či zbierať peniaze na kampaň a druhá vysvetľovať politiku vlády. „Začali sme úradníkov učiť blogovať, využívať Twitter, dostať informáciu k ľuďom inak ako cez nudné tlačové správy.“
Blogerka Hillary
Najlepšie sa toho zhostilo ministerstvo zahraničia. Hillary Clintonová si tam priniesla šéfku svojej webovej kampane Katie Dowdovú.
„Odkedy Hillary začala v januári blogovať, návštevnosť našej stránky stúpla na 50-tisíc klikov denne,“ hovorí Dowdová. Počet odberateľov Clintonovej správ na Twitteri vzrástol o 1800 percent.
Šéfka diplomacie nechala svojím ľuďom voľnú ruku. Prvým úspechom bola návšteva Obamu v Ghane. „Chceli sme ľudí v Afrike viac priblížiť k nášmu prezidentovi. Využili sme miestneho mobilného operátora a dali možnosť ľuďom opýtať sa cez sms Obamu na hocičo,“ spomína Bill May, šéf štátneho úradu pre informačné programy. Afričania poslali 17-tisíc otázok.
Prezident na vybrané z nich odpovedal v rádiových vstupoch, krátkych videoblogoch a esemeskách.
Za jeden rok spustilo ministerstvo programy ako CO.NX, ktorý umožňuje diskutovať o nových programoch vlády, program america.gov, ktorý identifikuje blogerov po svete a mapuje, čo sú problémy ktorého regióny, či stránku open.gov, ktorá má priniesť do vládnych budov viac transparentnosti.
Transparentná vláda
Úrady na nej zverejňujú všetky podpísané zmluvy, dohody, dokonca aj výplatné pásky a odmeny zamestnancov.
Na tlačovky ministerstva začali pozývať aj blogerov. „Do súťaže krátkych videí na tému demokracia, ktorý sme spustili, sa len tento rok prihlásilo 700 ľudí z 91 krajín,“ vyberá len jeden z mnohých e-projektov Michelle Brooksová, ktorá sa stará o vládne webové komunity.
Internetový priestor má však pre vládu aj svoje úskalia. Tým, že politici vstúpili do priestoru sociálnych sietí, stali sa ľahšie dostupnými pre bežného človeka a vystavení nevyberanej kritike. „Vo chvíli, keď sme sa rozhodli akceptovať ako oponenta nielen noviny či televízie, ale aj blogy, musíme riešiť, na ktoré reagovať a na ktoré nie,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Gordon Duguid. Blogeri často provokujú, vynútená pozornosť je pre nich reklamou. Vláda tak často zabíja čas odpovedaním na nezmyselné obvinenia.
Napriek menšiemu odstupu medzi občanmi a vládou Duguid verí v stáročnú skúsenosť médií s kontrolou moci, ktorú nedokážu sociálne siete nahradiť. „Keď sa chcete dozvedieť, aká je vláda v Spojených štátoch, nejdete na jej stránku na Facebooku. Prečítate si New York Times,“ dodal Duguid.
Autor: Z Washingtonu od nášho redaktora Tomáša Hudáka
