BRATISLAVA. Oveľa silnejším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý je metán. Uvoľňuje sa najmä pri pestovaní ryže a chove dobytka.
Po období niekoľkoročnej stabilizácie obsahu metánu v atmosfére vedci zaznamenali jeho pomerne významný nárast.
Vinník nie je známy
Zatiaľ nie je jasné, či ide o reakciu na ľuďmi podmienené otepľovanie, alebo o prirodzené zmeny v koncentrácii metánu, ktoré by prebiehali aj bez nás.
Nebezpečná je práve prvá možnosť. Ľuďmi zapríčinené otepľovanie by totiž s pomocou metánu poháňalo samo seba v cykle spätnej väzby, čím by sa zmena klímy urýchlila.
V dnešných dňoch prebieha v Londýne pod záštitou Kráľovskej spoločnosti konferencia o skleníkových plynoch. Vedú ju Euan Nisbet z Londýna a Ed Dlugokencky z amerického Bouldru.
Metánu je dosť
Obaja uznávaní odborníci na cyklus metánu potvrdili, že po desaťročí stability globálne spriemerovaná koncentrácia metánu v rokoch 2007 a 2008 stúpla približne o sedem častíc na miliardu častíc vzduchu.
Potenciálne najväčším zdrojom metánu sú tzv. metánhydráty (alebo klatráty), ľadu podobné zlúčeniny, v ktorých je metán uväznený v kryštalických mriežkach molekúl zamrznutej vody.
Najviac metánhydrátov je v oblasti Arktídy v zamrznutej pôde a v usadeninách na okrajoch kontinentov. Tieto obrovské zásoby fosílnych zdrojov sa pri zmene tlaku alebo teploty môžu stať zdrojom klimatického chaosu.
Podľa posledných odhadov môže byť ich celkové množstvo až dvojnásobné v porovnaní so známymi zásobami uhlia, ropy a zemného plynu.
Keby sa uvoľnilo iba 10 percent klatrátov, vplyv na klímu by zodpovedal desaťnásobnému nárastu oxidu uhličitého.
Uniká a nevieme prečo
Tím geofyzika Grahama Westbrooka publikoval štúdiu, v ktorej zdokumentoval únik metánu najmä v okolí Západných Špicbergov na viac ako 250 lokalitách.
Podľa dostupných dôkazov sa aspoň určitá časť metánu uvoľňuje z rozkladajúcich sa hydrátov. Je možné, že tento proces sa rozšíri do celej Arktídy.
Geológ Vasilij Petrenko z Coloradskej univerzity v Bouldri pochybuje o tom, že oteplenie pozorované v posledných 30 rokoch mohlo viesť ku zvýšenému uvoľňovaniu metánu z morského dna.
„Klatráty sa nachádzajú často hlboko v mori, typicky viac ako sto metrov. Takže vodám so zvýšenou teplotou z vrchných vrstiev by trvalo niekoľko stoviek rokov, kým by prenikli do tejto oblasti,“ napísal.
Je preto možné, že takéto úniky metánu existujú už stovky či tisícky rokov, ale zaznamenali sme ich až dnes.
Stará záležitosť?
Uvoľňovanie metánu môže byť podľa Petrenka reakciou na oteplenie z konca poslednej doby ľadovej.
Petrenko je hlavným autorom štúdie z časopisu Science, podľa ktorej náhle zvýšenie koncentrácie metánu pred 11 600 rokmi malo svoj pôvod nie v permafroste alebo oceánoch, ale v močiaroch.
Hoci táto správa tlmí obavy z nárastu metánu pochádzajúceho z oceánov a permafrostu, aj jeho uvoľňovanie z močiarov stále znamená dôvod na obavy.
Zdroj: The Independent
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
