Text vznikol v spolupráci s internetovou stránkou kozmonautika.sk
HOUSTON, BRATISLAVA. Jupiter, najväčšia planéta slnečnej sústavy bola v minulosti skúmaná sondami Voyager a Pioneer. O podrobnejší prieskum planéty a jej mesiacov sa podpísala hlavne sonda Galileo, ktorá na obežnej dráhe Jupitera zotrvala osem rokov.
Avšak ani sonda Galileo neodhalila všetky tajomstvá masívnej planéty a vzniku slnečnej sústavy. V súčasnosti má NASA v pláne vniesť viac svetla do teórie vzniku nášho systému skúmaním Jupitera prostredníctvom nového projektu nazvaného Juno.
Spoznajme JupiterJuno je misia určená na podrobný prieskum planéty Jupiter. Obsahuje prístroje, ktoré umožnia preniknúť hustou atmosférou planéty a získať tak dôležité informácie o procesoch prebiehajúcich nielen v atmosfére, ale takisto v jadre a plášťoch planéty. Hlavným cieľom misie je pochopiť vznik a evolúciu plynnej obálky a tým prispieť k chápaniu vzniku planetárnych systémov.
Hlavným zdrojom energie sondy, ktorá bude merať gravitačné a magnetické pole planéty i zloženie jej atmosféry, je Slnko. Na palube sondy sa nachádza aj veľmi citlivý rádiometer, magnetometer a prístroje na štúdium gravitačných vĺn.
Obežná dráha sondy bude polárna, aby vedci dokázali podrobne skúmať práve polárne žiary a jej magnetické pole. Počas jednoročnej misie by sonda mala vykonať 32 obehov, pričom každý bude trvať približne jedenásť dní.
Stabilita a energiaPre Juno bola zvolená overená stabilizácia rotáciou. Krátko po štarte, ešte pred oddelením posledného stupňa rakety a rozložením panelov fotovoltaických článkov, bude sonda roztočená raketovými motormi, ktoré sú súčasťou rakety. Na obežnej dráhe okolo Jupitera sa pri každom obehu mierne zmení orientácia rotačnej osi tak, aby vedecké prístroje mierili do iného smeru. Rýchlosť otáčania je 3 otáčok za minútu.
V oblasti, v ktorej sa bude sonda nachádzať dopadá približne 25-krát menej energie ako je tomu na Zemi. Všetky sondy mieriace do týchto oblastí boli predtým napájané nukleárnymi RTG generátormi. Juno je prvou sondou, ktorá sa bude spoliehať na slnečnú energiu.
Pre malý príkon budú solárne panely obrovské. Sonda je vybavená tromi krídlami fotovoltaiky, ktorých rozpätie je viac než 20 metrov. Solárne panely budú po celú dobu misie, s výnimkou krátkeho intervalu niekoľkých minút pri gravitačnom manévri pri Zemi, ožiarené Slnkom. Pred štartom budú pre svoje umiestnenie pod aerodynamickým krytom zložené na štyri časti.
Po kliknutí obrázok zväčšíte.
Takéto moderné články majú o 50% vyššiu účinnosť a sú odolnejšie proti radiácii než predchádzajúce kremíkové články. Energetické nároky na činnosť sondy však nie sú vysoké. Vrchol príkonu kvôli vedeckému pozorovaniu nastáva na každom obehu len po dobu asi šiestich hodín - vždy pri najväčšom priblížení k planéte.
Po celú dobu aktívneho života nebude sonda prelietať tieňom Jupitera.
Budúcoročný štartSonda by mala štartovať v Auguste v roku 2011 a na obežnú dráhu ju vynesie raketa Atlas V-551 z Mysu Canaveral na Floride.
Na ceste bude v októbri v roku 2013 využitá gravitácia Zeme a potom sa už vydá sonda priamo k Jupiteru, ku ktorému doletí v auguste 2016. Sonda vykoná celkom 32 obletov okolo Jupitera. Najmenšia vzdialenosť od mrakov bude 4800 km, z čoho vyplýva, že obežná dráha sondy bude veľmi eliptická.
Hlavné úlohy misie Juno:
Pôvod
Vnútorná štruktúra
Atmosféra
Polárna magnetosféra
Pôvod: kremičitanové jadro Jupitera a prítomnosť pevných prvkov v atmosfére planéty robí z Jupitera ideálny objekt pre pochopenie vzniku veľkých planét. Juno bude merať prítomnosť ťažkých prvkov v atmosfére. Hľadať bude stopové množstvá kyslíka a dusíka i prítomnosť vodnej pary a metánu.
Vnútorná štruktúra: Juno bude mapovať gravitačné a magnetické polia planéty. Pokúsi sa odhaliť vnútornú stavbu, pôvod magnetického poľa, obsah jadra, podstatu konvenkčného prúdenia a prítomnosť vody.
Atmosféra: Jupiter má najhmotnejšiu a zároveň najobjemnejšiu atmosféru zo všetkých planét slnečnej sústavy. Prvýkrát spomedzi všetkých sond bude misia schopná meraním zmien teploty, nepriehľadnosti oblačnosti, dynamiky rotácie do tlaku až 100 barov vo všetkých zemepisných šírkach stanovovať globálnu štruktúru a dynamiku atmosféry pod vrcholkami mrakov.
Magnetosféra: Jupiterova silná magnetosféra vytvára najjasnejšie polárne žiare v slnečnej sústave. Ďalej bude mať Juno za cieľ merať rozloženie nabitých častíc, ich polia a súbežné merať UV emisie v polárnej oblasti magnetosféry.
Vedecké zariadenia na sonde:
Gravitačný experiment (GS = Gravity Science): gravitačné pole Jupitera je študované pomocou analýzy signálu, ktorý vysiela komunikačný subsystémom sondy a ktorý je deformovaný Dopplerovým efektom.
Šesťkanálový mikrovlnný rádiometer (MWR = microwave radiometer): pre sondovanie atmosféry a jej zloženia.
Magnetometer (MAG = magnetometer) pozostáva z dvoch zariadení: zameriavacieho zariadenia ASC (Advanced Stellar Compass), ktoré meria presnú orientáciu magnetometru voči hviezdam a dvoch indukčných magnetometrov FGM (Fluxgate Magnetometer), ktoré vypisujú veľkosť a smer magnetického poľa.
Plazmový experiment (Waves / Plasma Waves Instrument): meria plazmové a rádiové vlny v atmosfére planéty
Detektor energetických častíc JEDI (Jupiter Energetic-particle Detector Instrument): sada prístrojov merajúcich energiu a uhlové rozloženie nabitých častíc
Aurorálny experiment JADE (Jovian Auroral Distributions Experient): meria rozloženie elektrónov, rýchlosti a zloženie iónov v polárnych žiarách.
Ultrafialový spektrograf UVS (Ultraviolet Spectrograph)
Infračervený mapovací spektrometr JIRAM (Jovian Infrared Auroral Mapper): má za úlohu robiť a zhromažďovať infračervené snímky Jupitera
Kamera JunoCam (farebná kamera určená k fotografovaniu hornej vrstvy oblakov vo viditeľnej časti spektra): mala by prvýkrát podrobne mapovať póly planéty.
Zdroje: http://www.nasa.gov/mission_pages/juno/spacecraft/index.html,
http://newfrontiers.nasa.gov/missions_juno.html
Autor: Richard Jánov
