Autá, veľké domy či dovolenky, ktoré si užívajú ľudia v Spojených štátoch alebo Európe, ostanú pre ďalšie miliardy nedostupné.
BRATISLAVA. Autá, priestranné domy či dovolenky, ktoré si užívajú ľudia v Spojených štátoch alebo Európe, ostanú zrejme pre ďalšie miliardy ľudí naďalej nedostupné.
Prírodné zdroje planéty neumožňujú konzum a neraz aj plytvanie takzvaného západného sveta, povedali ČTK oslovení odborníci, ktorí sa venujú vedeckému skúmaniu budúcnosti - futurológii. S rastúcim počtom obyvateľov planéty sa navyše podľa expertov zvyšuje riziko hladomorov.
Deväť miliárd ľudí. Namiesto jednej
V súčasnosti žije na planéte viac než šesť miliárd ľudí a do roku 2050 si ich počet podľa odhadov zvýši na viac než deväť miliárd. Už pri terajšom stave nie je podľa Ivana Klinca z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied možné pre všetkých zabezpečiť životnú úroveň bežnú pre Západ.
"Základným problémom je neefektívne využívanie zdrojov a surovín, ktoré sú limitované," zhrnul. S rozvojom priemyslu vo viacerých regiónoch sveta rastú napríklad požiadavky na elektrickú energiu či ropu.
Podobne sa vyjadril aj vysokoškolský pedagóg Ladislav Hohoš z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V optimálnom prípade by podľa neho mala na Zemi žiť približne miliarda ľudí. "Moje tvrdenie vychádza z viacerých zdrojov, ktoré sa zaoberajú populačnou explóziou," dodal.
Rozvoj technológií
Kritici negatívnych prognóz budúcnosti v minulosti namietali, že viaceré predpovede sa nenaplnili. Poukazovali napríklad na teóriu britského ekonóma Thomasa Malthusa, ktorý už začiatkom 19. storočia tvrdil, že ľudstvo sa rozrastá rýchlejšie, než je ho možné nasýtiť.
Rozvoj poľnohospodárstva však prispel k tomu, že sa napríklad v priemere výrazne zvýšili výnosy z jedného hektára pôdy, a tým vzrástla produkcia potravín. Aj podľa Klinca by v prípade radikálnej zmeny doterajšieho spôsobu života mohlo na Zemi žiť výrazne viac ľudí.
Je však otázne, do akej miery sa bude v nasledujúcich obdobiach dariť zvyšovať poľnohospodárske výnosy, tvrdia odborníci z piešťanského Výskumného ústavu rastlinnej výroby.
"Rýchlosť rastu produkcie bude pravdepodobne nižšia ako v predchádzajúcich desiatich rokoch," zhrnul ČTK Roman Hašana. Rizikom by podľa neho mohli byť napríklad výraznejšie zmeny klímy. Podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pritom bude potrebné do polovice tohto storočia zvýšiť produkciu potravín asi o 70 percent. Podvýživou v súčasnosti trpí viac ako miliarda ľudí, uviedlo FAO vlani na jeseň.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
