UNIVERSITY PARK. Poznanie genetických základov piatich príslušníkov juhoafrických domorodých etník prispeje k vývoju špecificky vyladených liekov pre vážne choroby a osvetlí šírenie produkcie potravín v tejto časti sveta.
V časopise Nature to ako hlavný materiál čísla avizovaný aj graficky na obálke oznámil 48-členný tím Stephana Schustera z Pensylvánskej štátnej univerzity v University Park a Vanessy Hayesovej z Univerzity Nového Južného Walesu v Sydney. Tím tvorili vedci z ich krajín, Namíbie a JAR.
Starší muži
Odborníci dekódovali genómy štyroch mužov khoisánského pôvodu z Namíbie a jedného muža bantuského pôvodu z JAR. Všetci sú už v pokročilom veku, majú okolo osemdesiatky. Khoisánci sú aktuálne najstaršími členmi svojich skupín, Bantu je celosvetovo známy obhajca ľudských práv a nositeľ Nobelovej ceny mieru, anglikánsky arcibiskup Desmond Tutu z Kapského Mesta, s koreňmi v dvoch najväčších juhoafrických bantuských skupinách, Soho-Tswana a Nguni.
Khoisánci alebo Sanovia, pejoratívne nazývaní Krováci či Bušmeni, sú lovci-zberači, obývajúci prevažne púšť Kalahari. Zo skúmanej štvorice boli traja zo severu tejto púšte, jeden z juhu. Bantuovia sú komplex etnických skupín, obývajúcich subsaharskú Afriku od Kamerunu cez stred a východ kontinentu až po jeho južný cíp. Sú to prevažne roľníci a pastieri, konkrétne v JAR už značne privyknutí na moderný spôsob života.
Spoločné znaky aj odlišnosti
Genómy jedného Khoisánca z juhu Kalahari a Bantua sú úplné, pri ostatných troch Khoisáncoch vedci sekvenovali iba časti genómov, ktoré kódujú bielkoviny. Urobili to tromi novými technológiami sekvenovania, ktorých kombinácia je efektívnejšia a presnejšia ako samostatné použitie ktorejkoľvek z nich.
V tíme pritom boli aj zástupcovia firiem, ktoré tieto technológie vyvinuli. Cieľom projektu bolo aj tieto technológie porovnať.
Vedci v sekvenovaných genómoch našli 1,3 milióna dosiaľ nepozorovaných genetických variánt. Skúmaní Juhoafričania, najmä Khoisánci, sa nimi výrazne líšia od Európanov, Ázijcov a Západoafričanov.
Navyše hociktorí dvaja z Khoisáncov sa medzi sebou geneticky líšia viac ako bežný Európan od bežného Ázijca. To podporuje anatomický a lingvistický názor, že Khoisánci sú najstaršou žijúcou líniou anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens, najstaršie etnikum ľudstva.
Prví moderní ľudia?
Analýza genómov Khoisáncov odhalila znaky, ktoré celkom zreteľne súvisia s ich životom lovcov-zberačov v prostredí Kalahari.
Nemajú gén pre strávenie mliečnej stravy. Naopak majú génovú variantu pre svetlejšiu pokožku. Nemajú gén prepožičiavajúci odolnosť voči malárii, ktorá sprevádza poľnohospodársky spôsob života. Všetci Khoisánci mali dve kópie génu pre vyššiu hustotu kostných minerálov a pevnosť kostí. Traja mali dve kópie génu, ktorý súvisi s rýchlejším šprintovaním a vyšším silovým výkonom. A jeden mal gén, ktorý umožňuje lepšie si uchovávať soľ a vodu čo sa iste zíde v púšti.
Genómy Juhoafričanov vypĺňajú doterajšiu etnickú medzeru v základných údajoch pre farmakogenomické výskumy pátranie, ako prispôsobiť lieky genetickej premenlivosti, keďže sa ukázalo, že účinnosť prípravkov a spôsobov liečby závisí na etniku pacienta.
To je osobitné dôležité v subsaharskej Afrike, mimoriadne postihnutej práve maláriou, a k tomu AIDS. A tiež pre antropologicko-historické výskumy.
Zdroje: Nature z 18. 2. 2010, Komuniké Pennsylvania State University, University of New South Wales a Baylor College of Medicine, všetky zo 17. 2. 2010.
