
Hoci sa o detskej pornografii na internete veľa rozpráva, v žiadnom prípade tu nie je voľne dostupná, ako sa domnievajú laici: medzi sebou si ju vymieňajú len úzke okruhy ľudí a internet pritom využívajú len ako prostriedok, rovnako ako predtým využívali bežnú poštu a telefóny. Fotografií a kresieb, ktoré zneužívanie detí predstierajú, je však dostatok. KRESBA - ARCHÍV
e nemôže ísť o trestný čin. Zrušil tak platnosť niektorých ustanovení amerického Zákona o prevencii detskej pornografie platného už šesť rokov s tým, že obmedzovali ústavou garantovanú slobodu prejavu.
Zneužívanie bez obetí
Nové počítačové technológie priniesli v uplynulom desaťročí nielen nové právne, ale aj etické otázky. Jednou z nich je práve problém, či je možné a potrebné stíhať výrobu materiálov zobrazujúcich trestné činy, ktoré sa nikdy nestali.
Do príchodu moderných grafických programov bolo možné zobrazovať napríklad pedofilné praktiky len kresbou. Na prvý pohľad však bolo zrejmé, že žiadnemu dieťaťu sa pri ich výrobe ublížilo. V súčasnosti je už možné z nevinných fotografií detí relatívne jednoducho vyrobiť pornografické snímky a s použitím zložitejších technológií dokonale nasimulovať ľudské telo bez použitia akéhokoľvek reálneho obrazu.
V Spojených štátoch, ktoré udávajú smer vývoja legislatívy v oblasti nových technológií, bol preto v roku 1996 prijatý zákon, ktorý postavil fiktívny obraz zneužívania detí na jednu úroveň so zobrazovaním skutočnej pedofílie. Za výrobu takýchto materiálov hrozil trest 15 rokov väzenia a za ich vlastnenie päť rokov.
„Skutočnosť, že virtuálna detská pornografia by mohla niekoho inšpirovať k pokusom o sexuálne zneužitie detí alebo povzbudiť apetít pedofilov, však nestačí na to, aby bola zakázaná,“ vyhlásil sudca Anthony M. Kennedy v zdôvodnení rozhodnutia, ktorým boli niektoré časti tohto zákona zrušené. „Pri výrobe detskej pornografie nie sú žiadne obete a je nemysliteľné zakazovať slobodné prejavy, ktoré v skutočnosti nezaznamenávajú žiaden zločin.“
Rómeo a Júlia ako detská pornografia?
Súd zároveň zrušil paragraf zákona zakazujúci erotické zobrazovanie dospelých, ktorí „vyzerajú mladší ako 18 rokov“. Táto časť zákona umožňovala nielen postih autorov množstva „tínedžerských“ pornografických serverov, ale aj umelcov. „Zákon zakazoval akékoľvek vizuálne zobrazenie sexuálneho kontaktu medzi mladistvými. Sex adolescentov je však v našej spoločnosti skutočnosťou a stal sa témou množstva umeleckých a literárnych diel,“ píše sa v zdôvodnení, pričom sudcovia uvádzajú príklady filmov Americká krása či Traffic, ktoré by mohli byť teoreticky zákonom takisto postihnuté.
Naproti tomu však výroba erotických materiálov bez účasti mladistvých, no s použitím akýchkoľvek skutočných fotografií osôb mladších než 18 rokov zostáva naďalej trestná. RICHARD HAVROŠ