FOTO - AP
Najnovšie výsledky výskumu našej materskej hviezdy – Slnka – potvrdzujú platnosť súčasného modelu jeho fungovania. Jednou z najväčších záhad slnečnej astrofyziky je tzv. problém neutrín. Neutrína sú subatomárne (menšie ako atóm) častice, ktoré podľa súčasného modelu stavby hviezd vznikajú pri termojadrových reakciách vo vnútri hviezd. Termojadrový cyklus premeny vodíka na hélium udržiava Slnko (a nás tiež) pri živote.
Model predpokladá, že neutrína, ktoré v jadre Slnka vznikajú, sa na ceste k Zemi časom premieňajú na iný typ neutrín. Neutrínové mystérium trápi astrofyzikov už 30 rokov a spočíva v tom, že na Zemi registrujeme omnoho menej neutrín, ako by sme podľa modelu registrovať mali.
Najnovšie experimenty zo Sudbury Neutrino Observatory v Kanade, ktoré sa nachádza v podzemí, však naznačujú, že model je predsa len správny. Neutrína sú skutočne „častice-duchovia“; nemajú elektrický náboj a majú extrémne malú hmotnosť (donedávna sa predpokladalo, že neutrína majú nulovú hmotnosť). Vo vesmíre sa vyskytujú tri druhy týchto ťažko polapiteľných častíc. Zaujímavé sú pre nás elektrónové neutrína, ktoré sa tvoria v termojadrových reakciách vnútri Slnka.
Keďže fyzikálny model týchto reakcií je vypracovaný pomerne presne, vedci vedia odhadnúť, koľko elektrónových neutrín by sme mali z našej hviezdy zachytiť. Skutočnosť je však taká, že po(d)zemské detektory zachytávajú len tretinu z tohto množstva.
Medzinárodný vedecký tím pod vedením Arta McDonalda z kanadskej Queen‘s University však dospel k záveru, že väčšia časť týchto neutrín sa na ceste zo Slnka k Zemi mení a v nezmenenej podobe „prežije“ len práve tretina pôvodných neutrín. Sudbury Neutrino Observatory sa nachádza dva kilometre (!) pod zemou a je veľké zhruba ako desaťposchodový dom. Detektor neutrín pozostáva z tisíc ton superčistej ťažkej vody (atóm vodíka v molekule vody má jeden neutrón navyše). V obale kontajnera je zabudovaných 9600 svetelných senzorov. Keď sa neutríno zachytí vo vode, senzor zaregistruje krátky svetelný záblesk. Zvyčajne sa zaregistruje jedno neutríno za hodinu. Model je, zdá sa, zachránený, a naša domovská hviezda môže aj naďalej žiariť ďalších, najmenej sedem miliárd rokov. (5D)
