Darksiders - predstavujeme vám Vojnu

Darksiders je hrou, ktorá je tak trochu iná, zároveň však neskutočne tuctová a neoriginálna. Chvíľu neskutočne baví, pohltí svojou drastickou príťažlivosťou a vzápätí začne mierne nudiť a necháva hráča v náručí chladného stereotypu.

Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProGamingShop.sk

Ale napriek negatívne pociťovaným javom počas hrania je jednoznačné to, že Darksiders je titulom, ktorý nesklame.

Poriadny akčný hrdina
Máme tu kopec hier, ktoré nám dajú do virtuálnych pazúrov padavky v labilnej škrupinke ľudského tela. Môže to byť hora svalov (alebo skôr raj steroidov) alebo dáma s hrudníkom viac než veľkým. Alebo aj obyčajný človek, no s láskavým pohľadom, moderným oblečením, elegantným strihom. Proste hrdina. Ich počínanie, záchrana sveta, nájdenie milovanej osoby, spustenie elektronického mýta proste vyzerá nereálne. Jeden človek toľko nezvládne a stotožnenie väčšinou odkráča do krajín nespútanej fantázie. Nie, že by hlavný hrdina bol reálnym charakterom uveriteľného ranku. To určite nie, ale keď ho už dostanete do rúk a predstaví sa vám, dáte mu za pravdu, že tento panák už teda trieskať okolo seba nielenže vie. Navyše má na to výsostné právo. Je to totiž prvý jazdec Apokalypsy, pán Vojna.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Hlava ukrytá pod kapucňou odhaľuje len strieborné vlasy, ohnivé oči a tvár, ktorá sa zvraští len v prípade, že chce náš hrdina trochu silnejšie udrieť. Proste borec, ktorý má navyše v občianskom napísané Pán Vojna. A radšej mu netykajte. Nielenže má poriadne ostrý meč (a neskôr získa efektnú kosu, hviezdice, pištoľ a fakt drsnú rukavicu), ale keď mu to umožníte, dokáže plachtiť vďaka krídlam – nie anjelským, lež pekelne čiernym. Ako akčná hra snímaná z pohľadu externej kamery si užijete dosť smrti. Nepriatelia z útrob pekla síce nekrvácajú tak ako ľudia, no keď dôjde na lámanie chleba (alebo končatín), užijete si dostatok morbídnych záberov, pri ktorých je nejedna sánka vykĺbená, nejedna ruka zlomená, nejedna hlava oddelená od tela a proste je to skvelé divadielko pre dospelých.

Kde spravili súdruhovia chybu?
Predstavte si nádherný deň. Slniečko svieti, nemusíte sa ponáhľať do práce, ranná káva nádherne rozvoniava, na stole vás čaká čerstvé pečivo s dennou tlačou. Idylka. A v tom sa ozve rana, z útrob Zeme vyvierajú podivné monštrá, obloha je posiata agresívne naladenými anjelmi. A už sa bijú. Nestihnete ani do dva napočítať, prišla si pre vás slečna smrť a odváža vás, podobne i niekoľko ďalších miliárd ľudí, na svojej káričke na posledné miesto večného odpočinku. Ľudstvo ako také práve bolo vylúčené do konca zápasu. Za všetko môže práve Vojna, ktorý dostal príkaz na návštevu nášho sveta a narušil tak jemnú hranicu koexistencie dobra a zla, zničil rovnováhu a len tak pomimo i celý svet. Po pár minútach však zistíte, že niekde nastala byrokratická chyba, čo však už nikoho tam hore netrápi a vy sa musíte spovedať pred najvyššími. Aby ste to napravili, vyberáte sa na Zem o niekoľko pekných pár rokov neskôr, kedy po ľudskej rase niet ani stopy, avšak pekelné a nebeské stvorenia si stále užívajú. Dobre, žvásty a zbytočné reči, ide sa predsa rúbať a sekať. Ale príbeh tu je, dokonca dialógy trvajú aj dlhšie, než tri sekundy a niektoré rozhovory vysvetľujúce príbeh a priebeh majú hlavu a pätu. Lenže vy ste sem preto neprišli, príbeh-nepríbeh.

Boh vojny na rande s Larou Croft
Ako už bolo spomenuté, Darksiders je kombináciou niekoľkých, nie príliš originálnych herných žánrov. Vojna sa samozrejme bije a nápadne to pripomína nedávno recenzovanú Bayonettu alebo čoskoro recenzované Dante’s Inferno. Alebo ešte lepšie, God of War. Máte niekoľko druhov útokov. Rozdelené jednak podľa používaných zbraní a jednak... no, každou z nich dokážete vyčariť hneď na niekoľko spôsobov úsmev na nepriateľských tvárach. Zo začiatku je voľba pomerne skromná, nákupom nových atakov dávate boju čerstvú krv, či zlepšujete už naučené útoky. Režba je to pomerne atraktívna, pri masívnejších bitkách je nutné používať rozvážne úkroky, ktoré pri správnom načasovaní môžu prejsť v špeciálny útok. Príjemné je vkladanie špeciálnych kameňov do zbraní, pričom každý zlepšuje čosi iné. Boj je zábavný nie preto, že tu trháte nepriateľské telá (sú to navyše pekelníci alebo zlí, zlí anjeli, ktorí zničili svet, takže páchate dobro, či?), ale vykonávate to s ľahkosťou, akčnou gráciou, ktorú vám obyčajný smrteľník nepredvedie.

Lenže nie bojom a smrťou v radoch nepriateľa je Vojna živý. Občas musí vyriešiť priestorovú hádanku, otvoriť dvere, zatopiť priestor, posunúť objekt (napríklad vlakovú súpravu), aby sa vyštveral vyššie a podobne. Pri týchto aktivitách si užijete skákania až-až a oplatí sa snoriť kdekade, pretože môžete nájsť truhly so špeciálnym obsahom, ktoré vám môžu neskôr sprístupniť viac zdravia alebo špeciálneho amoku.

Útočenie by bolo príliš skoro monotónne, ak by sme sa oháňali iba zbraňami. Je možné vybrať si schopnosť a aktivovať ju, neskôr sa dokonca naučíte prevtelovať sa do svojho pekelného alter ega. A to potom narastiete na niekoľko metrov, pričom telo stratilo organickú podobu a pripomínate skôr rohatú kopu plameňov. Vidíte, fdajn zábava a hoc vylepšujete, skáčete, podliezate, plávate a riešite pomerne rozsiahle hádanky, primárne sa treba sústrediť na boj. Napríklad na ten s bossmi: treba na nich trochu inak, ale ak sa nebudete vrhať priamo do tlamy ozrutného potvoráka, prídete na správne riešenie. Po skolených protivníkoch zbierate duše, ktoré fungujú ako základné platidlo. Kruté, ale dnes vám zadarmo nikto nič nedá a peniaze akosi stratili svoju hodnotu.

Kráľovstvo pozemské
Zdevastovaný svet je vytvorený v pomerne skromnej forme. Isteže, poškodené budovy s obrovskými dierami, popukanými stenami a ešte k tomu bez okien by pri kolaudácii asi neprešli. V kombinácii so zničeným prostredím bez živej duše sú dostatočne odpudivé. Žiaľ by ste mohli pokojne povedať, že sa Darksiders odohráva na nejakej planéte ďaleko, preďaleko od nás. Chýba tomu pôsobivejšia atmosféra Falloutu, viac očarenia prostredím. To je navyše pomerne strohé, často natrafíte na trasy, ktoré sú po dizajnérskej i grafickej stránke nesmierne jednoduché a až odpudivé. Celková vizuálna stránka mierne pokrivkáva a len málokedy si vás prostredie okolo vás získa natoľko, aby ste sa len tak zastavili a pozerali okolo seba. Odosobnené prostredie môže mierne poškodiť atmosféru, ale v úlohe Vojny predsa neočakávate privítanie chlebom a soľou. Aj tak je grafická stránka prostredia až príliš chladná, monotónna, mŕtva. Animácie v engine hry za veľa nestoja, svoju informačnú funkciu však plnia.

Pichnutie do osieho hniezda
Prejdeme k menej radostným veciam. Bitky sú vynikajúce. Ale až neskôr. Darksiders má totiž jeden z najhorších úvodov do hry. Síce využívate svoju ohromnú silu a prenikáte do tajov bojového režimu, no zároveň hrateľnosť dopláca na pomerne skromný výber atakov, príliš rýchlu akciu, ktorá zasvätí do príbehu síce pomerne podrobným, ale neskutočne únavným dialógom. Začiatkom chýba pestrosť, variabilita, upútanie hráča. To sa samozrejme zlomí a následne budete vtiahnutí do krvavých bitiek a hopsania po vzore Lary Croft. Logické rébusy založené na priestorovej orientácii máme radi, avšak ak musí podobné úlohy riešiť jeden zo štyroch jazdcov Apokalypsy, vyzerá to trochu divne. Ten mrštne skáče, rúčkuje, šplhá sa – obratnosť mu nechýba, avšak pri pohľade na robustnú postavu sa neubránite smiechu nad arkádovým modelom, ktorý do hrania musel byť zakomponovaný, pretože Tomb Raider je stále v kurze.

Hre by sa dalo aj toto odpustiť, hádanky sú pomerne rozmanité a neustále pribúdajú nové typy, takže sa nevyhnete ani posúvaniu predmetu či otváraniu brán a ďalších ciest cez niekoľko obrazoviek. Berieme to a bavili sme sa, dokonca príde aj na spomaľovanie času! Je to pomerne krásne, keď musíte pred ďalším bojom hútať, čo musíte vykonať, aby ste si pripísali na svoje konto ďalšie duše. Len keby kamera a ovládanie neboli proti. Otáčanie kamerou je pomerne strnulé a tá sa navyše v niektorých momentoch nezmyselne otáča, zaberá hranie z podivných uhlov a k stenám radšej pri súbojoch nechoďte. Môže sa totiž stať, že sa vám kamera presunie nad hlavu, hrdina sa stane neviditeľným a... a nemáte šancu poznať, kde vlastne ste, ktorým smerom sa pozeráte a či vôbec niekoho bijete alebo udierate do steny. Tá toho znesie, Vojna už nie.

Ovládanie boja je jednoduché, funkčné, zrozumiteľné. Dokonca sa môžete zamerať na jedného nepriateľa, no je nezmyselné, že po jeho páde na zem sa automaticky prepnete na stojaceho k vám najbližšie a omráčeného nemôžete doraziť. Stále je to vcelku prirodzené a boje si tak budete užívať - skákanie a zachytávanie sa na výčnelkoch ale ani náhodou. Aktivovanie skoku pri behu je spomalené, takže neraz sa vám stane, že spadnete do priepasti, hoci ste reagovali stlačením skoku včas. Musíte v predstihu. Ďalší pád. Ešte skôr. Podarí sa vám to, nezachytíte sa. Nasleduje znovu skok. Neskoro. Pád Vojny do priepasti, hlboky povzdych a krčovité zvieranie gamepadu hráčom. Niekedy Vojna skočí tam kam nemá, niekedy netušíte, prečo sa nemôžte zachytiť práve tu, ale musíte preskákať celú priepasť (respektíve vieme, ale...) a podobne. Tieto dobrodružné pasáže sa tak stanú nočnou morou. Napokon prekážku zdoláte, avšak svojou náročnosťou otestovala vaše nervy nie svojou komplexnosťou, ale zúfalo nedoladeným ovládaním. Celé to následne pôsobí nemotorným dojmom. Kazí to celkový dojem a zbytočne frustruje.

Pekelná muzika
Ale ono prekážku napokon zdoláte a škrípanie zubov utíchne. Vtedy sa k slovu dostane hudba, ktorá je pútavým mixom orchestrálneho a elektronického soundtracku. Prejavuje sa hlavne v priebehu súbojov, pri riešení hádaniek vám žiaľ robí spoločnosť ticho. Neuškodilo by zopár jednoduchých melódií či hudobných slučiek na pozadí. Zvukové efekty o sebe dávajú vedieť pri každej činnosti, nevybočujú však zo šedého akčného archívu dobre známych škrekov, úderov, pádov. Dabing je akoby z béčkového akčného filmu, ale Darksiders neašpiruje na žiadne ocenenie v umeleckej rovine, takže to vadiť nemusí. Napísané rozhovory sú v niektorých prípadoch pútavé, inokedy zúfalo nudné a v týchto chvíľach priemerná úroveň dabingových hercov rozhodne nepomáha.

Dve strany mince
Darksiders nie je klasickou lineárnou hrou: máme tu centrálny hub, veľký exteriér, z ktorého sa vyberáte za ďalšími úlohami, respektíve chodbami. Tie už obmedzujúce sú. Niektoré cesty máte uzavreté a neviete sa dostať ďalej v slepej uličke, takže dôjde aj na vracanie sa na známe miesta, postupné odomykanie. Platí to napríklad pri ničení ľadových bariér a podobne, kedy sa vám otvorí nová cesta až po získaní danej vlastnosti a až potom postupujete ďalej. Je teda možné vydať sa i do už preskúmaného územia a vďaka oživeniu padlých nepriateľov nabrať ďalšie a ďalšie duše potrebné k vylepšeniu hrdinovych schopností. Lenže máme tu už spomínanú jednoduchosť a monotónnosť prostredia, ktorá sa žiaľ prejavuje aj v celkovej hrateľnosti. Atmosféra negraduje plynule, ale sa nejaký čas vezie, dokonca klesá, aby na chvíľu strmo stúpla a následne pozvoľna padala. Hranie vás v istých momentoch baví, užívate si, ale chýba tomu viac „wow efektov“, ktoré by vás výraznejšie navnadili na ďalšie hranie.

Je náročné nechváliť Darksiders, no zároveň sa i ťažko kritizuje. Samotná hrateľnosť stojí na pevných nohách a zábavnosť sa tejto hack & slash akcii uprieť nedá. Do dokonalosti a vyššiemu hodnoteniu by sme ocenili väčšiu pútavosť, pohltenie. Na jednej strane máme napríklad nadpriemernú dĺžku hrania, ktorá sa pohodlne vyšplhá na približne 15 i viac hodín, ak plánujete odhaliť všetky kúty a nájsť všetky poklady. Následne však zostanete otupení malým počtom druhov nepriateľov, opakujúcich sa konceptov hrania, niekedy zúfalo ohavnej grafiky. Niekedy akoby hraniu chýbala šmrnc, iskra v častejších intervaloch. Nepomôže ani pekelný kôň, ktorého môžete osedlať. Odporučiť Darksiders, to áno, hra totiž ponúka dlhotrvajúcu zábavu, avšak treba upozorniť, že do bombastického zážitku oceňovaného hlavne americkými médiami má Vojna ďaleko.

Vedeli ste, že...

  • Hru zakázali v Spojených Arabských Emirátoch, pretože bola v rozpore s tamojšími zvykmi a tradíciami.
  • Už sa pracuje na pokračovaní, ktoré by sa malo objaviť najneskôr v marci 2011 a bude podporovať kooperatívny multiplayer – štyria jazdci apokalypsy sa o to predsa priam žiadajú.
  • Nevyhneme sa filmovej adaptácii. Tvorca hry John Madureira už pracuje na scenári. Luis Giggliotti by v úlohe Vojny videl najradšej Brucea Willisa, pretože „he kicks ass“.
  • Aj v tejto hre sa medzi dabingovými hercami objavil Mark Hamill (viď. profil na Wikipedii).
  • Za prvý mesiac v predaji si hru zakúpilo 370 tisíc hráčov na PS3 a 450 tisíc majiteľov Xboxu 360.
  • Priemerné hodnotenie sa pohybuje okolo 83-84%.
  • Ide o prvú hru štúdia Vigil Games, v pláne majú ešte Warhammer 40.000 MMO, ktoré dokončia v roku 2012.
  • V Japonsku hra vyjde až 18. marca.
  • Na hudbe sa podieľali ľudia stojaci za sériou God of War.

Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProGamingShop.sk

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 730
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 807
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 083
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 462
  5. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 396
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 389
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 485
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 705
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 373
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 190

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

DOMOV

Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, SNS preferencie klesli

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

Neprehliadnite tiež

Filozof Thomas Metzinger: Popierať slobodnú vôľu môže byť nebezpečné

Umelá inteligencia môže mať vyššiu mieru sebakontroly ako človek, povedal pre SME profesor teoretickej filozofie THOMAS METZINGER.

Nová peňaženka má spájať všetky financie do jednej karty

Už nie mobil, ale karta samotná zaistí všestrannosť pri platení v obchodoch.

Nabíjačky budú menšie a ľahšie, zmestia sa do peňaženky

Ak chcete nabíjať mobil, stačí vám zásuvka a vrecková nabíjačka.

MATEMATICKÉ HÁDANKY

Matematická hádanka: Dokážete spravodlivo rozdať karty? (riešenie)

Niekedy môže byť rozdávanie kariet samostatnou hrou.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop