BRATISLAVA. Zložka jablčnej vlákniny prospieva viacerým skupinám baktérií, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v riadnom fungovaní črevného traktu a teda i v celkovom zdraví.
V časopise BMC Microbiology to predbežne online oznámil osemčlenný tím Tine Lichteovej z Dánskej technickej univerzity. Okrem jej krajanov bol v tíme odborník na spracovanie jabĺk z Poľska.
Američania majú príslovie "An apple a day keeps doctor away Jedno jablko denne udrží lekára z domu". Zdravotné plusy ako vitamínov, tak vlákniny v jablkách, sú nepopierateľné. Zdá sa však, že to druhé predsa len nebolo docenené.
jablká a črevá
Tine Lichteová s kolegami pracovali v rámci európskeho výskumného projektu ISAFRUIT, ktorý hľadá biologické vysvetlenia zdravotne prospešných účinkov ovocia. Zamerali sa na jablká a jablčné výrobky a zvolili vplyv ich konzumácie na mikrobiálne spoločenstvo v črevách a parametre čriev, ktoré môžu závisieť na mikróboch.
Laboratórne potkany kŕmili stravou s vysokým obsahom jabĺk: celých, jablčnej šťavy, jablčného pyré a jablčných výliskov respektíve drviny. Kontrolné zvieratá dostávali bežnú stravu.
Následne všetkým skupinám zvierat analyzovali črevnú mikroflóru. Cieľom bolo zistiť, či jablčná strava prospieva početnému zastúpeniu tzv. priateľských mikróbov, vrátane tých, ktoré preukázateľne znižujú riziko rakoviny.
Určiť zloženie črevnej mikroflóry je všeobecne ťažšie, ako by sa mohlo zdať. Mnohé druhy črevných mikróbov sa totiž laboratórne nedajú kultivovať, odhaduje sa, že kultivovateľných je 20 až 50 percent.
Tine Lichteová s kolegami preto využili genetiku. Skúmali RNA baktérií: molekulu 16S rRNA, pričom r značí ribozómová, čiže bunkových organel, kde prebieha syntéza bielkovín. Vyskytuje sa len u baktérií a jej podrobnosti sú unikátne pre každý bakteriálny druh alebo kmeň. "Keď sme určili poradie genetických 'písmen' v sekvencii molekúl 16S rRNA z potkaních čriev a porovnali ich so známymi bakteriálnymi profilmi 16S rRNA, dokázali sme určiť, ako hojné boli jednotlivé druhy a kmene mikróbov v každej skupine potkanov," povedala Tine Lichteová.
Celé jablká
Ukázalo sa, že značný vplyv na črevnú mikroflóru mala dlhodobo (14 týždňov) podávaná strava s celými jablkami, pri strave s jablčnou šťavou, jablčným pyré a jablčných výliskoch či drvine sa vplyv nezaznamenal. Presnejšie išlo o vplyv pektínu, respektíve pektínov, zložitých polysacharidov z bunkových stien a medzibunkových vrstiev rastlín.
V našom výskume sme zistili, že potkany, ktoré konzumovali stravu s vysokým obsahom pektínu, mali aj početnejšie niektoré baktérie, ktoré zlepšujú zdravie črevného traktu. Zdá sa, že keď organizmus prijíma jablká pravidelne a dlhší čas, tieto baktérie produkujú krátkoreťazcové mastné kyseliny, ktoré poskytujú ideálne pH podmienky, zabezpečujúce prospešnú rovnováhu mikroorganizmov. "Výsledkom je tiež viac ako dvojnásobná produkcia butyrátu, látky dôležitej pre bunky črevnej steny," doplnila členka tímu Andrea Wilcksová.
Potvrdili to pokusy s potkanmi kŕmenými priamo pektínom. Ideálne je množstvo asi sedem percent pektínu v strave. Predmetné potkany, ako aj zvieratá kŕmené celými jablkami, sa vyznačovali ústupom potenciálne zdravotne škodlivých tyčinkovitých baktérií z kmeňa Bacteroidetes a, naopak, zmnožením zdravotne prospešných tyčinkovitých baktérií z kmeňa Firmicutes, konkrétne druhov zo zoskupenia Clostridium XIVa, zvlášť druhu Clostridium coccoides.
Hlavné zdroje: BMC Microbiology online z 20. Januára 2010; Komuniké BioMed Central z 19. januára 2010.
