New York 24. apríla (TASR) - Medzinárodný tím vedcov tvrdí, že zistil príčinu vzniku ničivého tsunami, ktoré v roku 1998 zasiahlo Papuu-Novú Guineu a zabilo asi 2100 ľudí.
Prírodnú katastrofu spustil posun vrstiev sedimentov, ktorý nastal v dôsledku podmorského zemetrasenia, napísal denník New York Times.
Všetko sa začalo 45-sekundovým nízkofrekvenčným šumom, ktorý zaznamenal mikrofón v blízkosti tichomorského ostrova Wake dňa 17. júla 1998. Pôvodcom zvuku bol podmorský zosuv pôdy, ktorý uviedol do pohybu sediment s objemom vyše 1,6 kubického kilometra. Nasledovali viaceré prílivové vlny vysoké až desať metrov, ktoré zatopili niekoľko dedín na ostrovnom štáte.
Zatiaľ nie je známe, ako k takýmto zosuvom skutočne dochádza a ako rýchlo sa premenia na tsunami. "Takéto nebezpečné prílivové vlny určite nevyvolávajú malé zosuvy. Ak však uprostred oceánu skolabuje vulkán, môžu vlny gigantických rozmerov zničiť celé pobrežia," uviedol Emile A. Okal, geológ na univerzite v Evanstone, štát Illinois. Katastrofy takýchto rozmerov sa dejú zriedka - raz za stotisíc rokov.
Zvláštnosťou tsunami, ktoré postihlo Papuu-Novú Guineu, bolo, že hnacím motorom vĺn bolo podmorské zemetrasenie s magnitúdom sedem. Takéto zemetrasenia nie sú v tomto regióne ničím výnimočným, ale iba v roku 1998 boli otrasy spojené s tsunami, ktoré úplne zničilo 24-kilometrový úsek pobrežia. Dediny na východ alebo západ zostali nedotknuté.
Podľa Okala vydávajú aj zemetrasenia nízkofrekvenčné zvuky, tie však trvajú najviac desať sekúnd. Okal preto tvrdí, že zaznamenaný 45-sekundový zvuk vznikol zosuvom pôdy, ku ktorému došlo 13 minút po podmorskom zemetrasení.
