IOWA CITY. V najnovšom čísle časopisu Science to napísal sedemčlenný tím vedcov z USA, Španielska a Talianska, ktorý viedol Jeffrey Dorale z Iowskej univerzity v meste Iowa City.
Skúmali ukladanie minerálu kalcit v piatich pobrežných jaskyniach na východe a juhu španielskeho ostrova Malorka. Cieľom bolo preveriť závislosť úrovne morských hladín a klímy, konkrétne fázy ľadovej doby, keďže jaskyne sú prepojené chodbami s morom.
Rýchla zmena výšky mora
Prekvapivo im vyšlo, že lokálna úroveň morskej hladiny bola pred 81-tisíc rokmi jeden meter nad dnešnou. To odporuje iným údajom, podľa ktorých vtedy bola sedem až 30 metrov pod dnešnou úrovňou. Rozdiel 30 metrov sa rovná štvornásobku ľadu v grónskom ľadovom štíte.
Vysokej hladine pred 81-tisíc rokmi predchádzalo rýchle topenie ľadu, ktoré ju zdvihlo o 20 metrov za tisícročie. Rovnako rýchlo potom klesla, ako sa utváral ľad.
"Dvadsať metrov za tisíc rokov sa rovná jednému metru zmeny hladiny za päťdesiatročné obdobie. Dnes žije vyše tretina ľudstva do 100 kilometrov od pobrežia. Mnohé z týchto oblastí sú nížinné, už jeden meter vzostupu morskej hladiny by ich výrazne poničil. Naše poznatky preukazujú, že také veľké zmeny sa môžu prirodzene odohrať v časovom meradle ľudského života. Ide o veru dôležitý faktor," uviedol Jeffrey Dorale.
Mimoriadne presná metóda
Poznatky jeho tímu sa nezhodujú s niektorými odhadmi úrovne morských hladín založenými na koralových útesoch z Barbadosu a Novej Guiney. No zhodujú sa s údajmi z Bahám, atlantickej pobrežnej planiny USA, Bermúd, Kajmanských ostrovov a z Kalifornie.
"O tomto boli dlhé spory, no naše údaje sú dobre podložené. Jaskynná metóda je v porovnaní s inými rekonštrukciami úrovne morských hladín mimoriadne presná a na Malorke také merania nekomplikujú geologické pohyby. V tomto ohľade je to tam takmer ideálne, človeka navyše teší terénna práca na takom krásnom mieste," doplnil Dorale.
Za posledné dva milióny rokov histórie Zeme prebehlo vyše dvadsať ľadových dôb. Klíma býva silne regionálna, a tak sa ako integrujúce meradlo pri jej rekonštrukciách používa okrem iného úroveň morskej hladiny, nepriamo úmerná množstvu ľadu na kontinentoch. Rast a úbytok kontinentálnych ľadových štítov "hýbe" morami zhruba v rozpätí od 130 metrov pod dnešnou úrovňou po niekoľko metrov nad ňou.
Ľadové doby
Ľadové doby odrážajú zmeny slnečného žiarenia s periódami približne 23.000, 41.000 a 100.000 rokov, vyplývajúce zo zmien orientácie rotačnej osi Zeme a geometrie jej obežnej dráhy okolo Slnka. Posledný vplyv je najslabší, no niekoľko posledných ľadových dôb má práve takú periódu. Nik nevie, prečo.
Teraz z Malorky zaznela výzva: vysoká morská hladina zhruba v polovici posledného stotisícročného cyklu. Nesedí to s takým cyklom, no zodpovedá vypočítanej dobovej vysokej miere letného slnečného osvitu na severnej pologuli.
Ako výnimka zo stotisícročného cyklu to má precedens pred 229.000 rokmi. Úlohu mohli zohrať aj zmeny tvaru Zeme, rozloženia jej hmotnosti a jej gravitačného poľa v reakcii na zmenu objemu ľadu.
Hlavné zdroje: Science z 12. februára 2010; Komuniké The University of Iowa z 11. februára 2010.
