SAN DIEGO. Robia to špecifickým signálom, ktorý vyjadruje čosi ako výstražnú značku stop. V časopise Current Biology to predbežne online oznámil James Nieh z Kalifornskej univerzity v San Diegu (USA). Pri experimentoch mu pomáhali študenti.
Na včely hľadajúce a zbierajúce potravu útočili pri experimentálnom krmítku konkurenti zo susedných kolónií. Obete útoku následne signalizovali stop blížnym z ich hniezda, ktoré robili nábor ďalších na let k tejto potrave. Nábor prebieha formou tanca, pri ktorom včely absolvujú až vyše sto osmičkových okruhov. Podrobnosťami udávajú blížnym, ktorým smerom treba letieť k potrave, vode, alebo k inému zdroju, a ako je to ďaleko.
James Nieh uviedol, že o predmetnom signáli sa už vedelo, že obmedzuje tanec a nábor na let za potravou, no dosiaľ nik nepozoroval zreteľný prírodný spúšťač takého správania.
Zastav a nechoď tam
Signál tvorí krátka, asi desatinu sekundy trvajúca vibrácia s frekvenciou asi 380 hertzov, čiže včela vibruje 380-krát za sekundu. "Často sa odovzdáva tak, že odosielateľ štuchá hlavou do príjemcu, odosielateľ však naň môže aj vyliezť," povedal James Nieh.
Pôvodne sa vo výskume včiel nazýval žobravé volanie, vedci si totiž mysleli, že jeho účelom je získať od príjemcu vzorku potravy. Nové experimenty však ukázali, že spúšťačom signalizácie, po ktorej tancujúce včely prestali tancovať a opustili hniezdo, bol útok na signalizujúceho zo strany konkurujúcich včiel, alebo simulovaných predátorov.
Čím bol konkurent alebo predátor nebezpečnejší, tým viac signálov stop postihnutá včela vysielala k spoluobyvateľkám hniezda, ktoré tancom robili nábor pre let k danému miestu.
Signál smeruje ku včelám, ktoré robia nábor pre nebezpečné miesto s potravou a nábor ním slabne. Na nebezpečné miesto odletí menej spoluobyvateliek hniezda. Je to dôležité, lebo jedinec zažije nebezpečenstvo a sám prestane robiť nábor, no signál stop mu navyše umožní varovať spoluobyvateľky, ktoré ešte nebezpečenstvo nezažili a v nábore pokračujú. "Hniezdo napokon obmedzí alebo preruší nábor pre nebezpečný úsek s potravou priamo úmerne veľkosti pociťovaného nebezpečenstva," povedal James Nieh.
Záporná spätná väzba
Počas agresívneho súperenia o potravu pri krmítku obete útoku výrazne zvýšili produkciu signálov stop, smerovaných k spoluobyvateľkám, niektoré až vyše 40-krát. Signály však neprodukovali včely, ktoré pri hľadaní a zbere potravy napádali iné včely. Ani včely, ktoré nezažili agresiu.
Ak však boli vystavené poplašnému včeliemu feromónu, zvýšili produkciu signálov stop 14-krát. A ak pocítili dotykom simulované zahryznutie predátora do nohy, zvýšili produkciu signálov priemerne 88-krát.
James Nieh v tejto súvislosti hovoril o kooperácii buniek v organizme, realizovanej kladnou a zápornou spätnou väzbou. Včelia kolónia je superorganizmus, podobný mnohobunkovému organizmu. Každá včela tak ako bunka tela koná v záujme dobra celku, tu kolónie. H
myzie superorganizmy využívajú mnoho typov signálov kladnej spätnej väzby, no takmer nijaké zápornej. Signál stop je práve záporná spätná väzba, zastaví konanie členov kolónie na jej prospech. Je to iba druhý príklad zápornej spätnej väzby, aký sa kedy podarilo objaviť pri superorganizme a azda najsofistikovanejší známy, uzavrel James Nieh.
Hlavné zdroje: Current Biology online z 11. februára 2010 (v tlači vyjde 23. februára 2010); Komuniké University of California at San Diego z 11. februára 2010.
