NORWICH/CORVALLIS.
V časopise Nature to oznámilo početné medzinárodné výskumné konzorcium nazvané Brachypodium Initiative (Iniciatíva Brachypodium) na čele s Michaelom Bevanom zo Strediska Johna Innesa v Norwichi (Veľká Británia).
V konzorciu popri jeho inštitúcii zohrali hlavnú úlohu Spojený genómový ústav pri Ministerstve energetiky USA, Ministerstvo poľnohospodárstva USA a Oregonská štátna univerzita v Corvallise (USA).
Členovia konzorcia stanovili poradie písmen v celej DNA jednoročnej trávy druhu Brachypodium distachyon, ktorá voľne rastie v Stredomorí a na Blízkom východe. Má iba malý poľnohospodársky a všeobecne ekonomický význam.
Najcennejšie je na nej to, čo sa dá jej prostredníctvom vyzvedieť o iných trávach s väčšími a zložitejšími genómami, ktoré sa skúmajú obťažne napríklad pšenica má celkove päťkrát väčší genóm ako človek.
Produkcia potravín je základom ľudskej civilizácie. Prevažnú časť jej objemu, ako priamo pre ľudskú výživu, tak pre výrobu krmovín, predstavujú plodiny z kategórie zrnovín, zastupujúce tri rôzne skupiny, presnejšie podčeľade, tráv: kukurica, ryža a práve pšenica.
Genóm brachypodia slovenský názov rodu Brachypodium je mrvica je vôbec prvý divej trávy a súčasne prvého člena podčeľade tráv Pooideae, počtom druhov vyše 3000 zrejme najväčšej, do ktorej patria pšenica, jačmeň a viaceré dôležité pastvinové trávy, ktoré ešte iba čakajú na úplné sekvenovanie svojej DNA. Trávy, čeľaď Poaceae, majú vyše 600 rodov a vyše 10.000 druhov. Ryža je z podčeľade Ehrhartoideae, kukurica z Panicoideae.
Základný genetický materiál brachypodia je pomerne malý. Tvorí ho približne 272 miliónov písmen DNA (v prípade človeka sú to vyše tri miliardy). Jeho analýza však poskytla dôležité poznatky o evolúcii a zväčšovaní genómov tráv. Poslúžia tiež k navigácii v blízko príbuzných, avšak ďaleko väčších a zložitejších genómoch pšenice a jačmeňa.
Počet génov, kódujúcich bielkoviny, vedci v prípade brachypodia stanovili na 25.532, čo je menej ako pri ryži, ciroku a arábke, ale zrejme viac ako pri človeku.
Naša analýza genómu brachypodia je kľúčový zdroj pre zabezpečenie trvalo udržateľných dodávok potravín, krmiva a paliva na základe zavedených plodín, ako sú pšenica, jačmeň a pastvinové trávy, ako aj pre vyšľachtenie odrôd pre produkciu biopalív a celkovo energie z obnoviteľných zdrojov.
Túto trávu už rozsiahle využívajú šľachtitelia plodín, aby v pšenici a jačmeni identifikovali jednotlivé gény, pričom definuje nové prístupy k veľkomeradlovej genómovej analýze týchto plodín, keďže sme v jej genóme odhalili vysoký stupeň zachovávania génovej štruktúry a organizácie, povedal Michael Bevan.
Brachypodium je laboratórne výhodné aj kvôli svojmu rýchlemu životnému cyklu a veľmi kompaktnému rastu. Poznatky o ňom pomôžu určiť funkcie génov v pozadí produktivity plodín z čeľade tráv. Základná medzinárodná databáza o genóme brachypodia, BrachyBase, sa nachádza na Oregonskej štátnej univerzite a je voľne prístupná vedcom.
Zvlášť dôležité sú výsledky porovnania genómu brachypodia s už dekódovanými genómami iných, hospodársky oveľa dôležitejších tráv, ryže a ciroku (patrí do skupiny kukurice), ako aj vôbec prvej rastliny so známym genómom, arábky Thalovej, čo je príbuzná horčice.
Hlavné zdroje: Nature z 11. februára 2010; Komuniké John Innes Centre a Oregon State University, obe z 10. februára 2010.