Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProGamingShop.sk
Platonicky sa do nej zamilujete. Budete ju šialene obdivovať. Získa si vás jedným pohľadom a dokonale obtočí okolo prstu. Pri jej úsmeve sa začnete červenať. Ak niečo povie, stojí to za otvorenie úst – pri vtipe sa zasmejete, pri narážke len hanblivo sklopíte zrak. Miluje tanec, za lízanky by položila život. Aj taká je Bayonetta. Hlavná hrdinka i hra zároveň.
Ak sa povie japonská hra, všetci už ako tak tušíme, o čo približne pôjde a extravagantná herná náplň nemusí až tak šokovať. Síce stále nemálo západných hráčov ťažko rozdýchava arkádové bláznenie sa v neskutočne rýchlych akčných hrách typu Devil May Cry, ale na našu obranu treba podotknúť, že si zvykáme. Dokonca na rozdiel od japonských hráčov pomerne rýchlo, pretože tí iným hrám ako svojim nedokážu prísť veľmi na chuť. Dobre, vezmime si teraz spomínané Devil May Cry, veď na Bayonette pracoval jeho tvorca, Hideki Kamiya. Žáner rýchlych hack & slash akcií nabral ešte väčšiu akceleráciu, pridajme charakteristiku automatová hrateľnosť a skromne podotknime, že drogy sú zlé.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Bayonetta totiž skutočne vyzerá, ako by sa zišla ostrieľaná partia, ktorá chcela vytvoriť konkurenciu Devil May Cry, Ninja Gaiden, proste niečomu typicky japonskému a od začiatku vývoja v januári 2007 fičala na drogách. Zlých, škaredých, farebných. Už len to, že príbeh je na prvý pohľad nerozlúsknuteľným rébusom a nie veľmi chápete, čo sa – okrem mlátenia okolo seba – vlastne deje. Celkové vyznenie hrateľnosti, animovaných sekvencií a koniec koncov i postáv na čele s tou hlavnou, Bayonettou, je šialené.
Naša hlavná hrdinka je čarodejnica, práši kožuch anjelom, pretože ona stojí na tej temnejšej strane. Ako členka Umbra Witches nedobrovoľne 500 rokov spala a strata pamäte jej príliš nepomohla. Čo znamená Ľavé oko sveta? A kto je to malé dievčatko? A prečo sú všetci zástupcovia svetla tak ukecaní a nudní? To je jedno, aby bola lepšia nálada, dá si Bayonetta eroticky do úst lízanku a trochu si zašpásuje. Do boja nad hriešnym ľudstvom sa vyberiete s veľkým chaosom v hlave, ktorý sa neskôr rozplynie. Rozmery samotnej zápletky sú jednoznačne prekrývané prostredím, do ktorého zavítate, takže na konci sa z fiktívneho mesta na Zemi Vigrid presunieme do iných dimenzií a napokon i do vesmíru, kde bude treba nakopať niekomu poriadne zadok.
Nepremýšľajte nad tým, nechajte to tak. Bayonetta (hra) je o niečom inom. V prvom rade o samotnej Bayonette ako hlavnej postave, ktorá sa egocentrizmom nevyrovná zrejme nikomu a tvorí dokonalú kombináciu sebeckosti, príťažlivosti a obdivu. A je typicky japonskou bohyňou. Nepotrebuje k tomu obrovský objem hrudného košu. Prvý pohľad na ňu vás presvedčí o tom, že ide o príťažlivú osobnosť a zrejme vlhký sen jedného z vývojárov: nádherná tvár, až mŕtvolne bledá, je doplnená decentným make-upom, výrazným leskom na pery, znamienkom nad nimi, vždy upravené vlasy s previazanými stuhami sú silnou zbraňou hrdinky, staromódne okuliare jej neskutočne seknú, pričom je celá zabalená do čierneho, koženého overalu. S viac než decentným výstrihom a krásne tvarovaným pozadím či dlhými nohami (áno, až po zem). Navyše jej pohyby sú neskutočne ladné, strašne rada tancuje, pri obyčajnej chôdzi sa predvádza ako modelka na móle (ruky vbok, krútenie bokmi...) a kvôli vypadnutej lízanke sa dokáže okamžite vykašľať na zúrivých anjelov a letieť strmhlav do priepasti, len aby si užila slastné... gulp... lízanie.
Bayonetta je príťažlivá, avšak v tej správne rozumnej forme. Máte ju radi iba na obrazovke. Síce sa predvádza a jemne erotickým nádychom dáva najavo, že si je vedomá svojej krásy. Lenže je to správna femme fatale a hlavne akčná hrdinka, ktorá sa so svojimi hláškami môže hrdo postaviť vedľa Willisa v Poslednom Skautovi. A takúto poctu si zaslúži málokto. Animácie, v ktorých sa hovorí, hovorí a hovorí, vlastne hovoria len zástupcovia svetla, Bayonetta roztopašne žmurká, líže (lízanku) a občas skúsi na ozrutného protivníka vystreliť z jednej zo svojich štyroch zbraní. Či náhodou neplánuje skončiť nudný monológ. Nie? Tak nech rozpráva, ona to skúsi znovu. Užijete si ju a nechýba jej ani decentná miera oživujúceho vulgarizmu, ktorý na seba zbytočne neupozorňuje, ale skôr výborne dopĺňa situáciu a vtipne glosuje. Na rozdiel od akčných hrdinov v prepotených bielych tielkach a krvavými ranami po celom tele je Bayonetta sexi a drsná zároveň.
Navyše je tu spomínaná šialenosť. To, čo predvádzajú v animovaných sekvenciách jednotlivé postavy, je čosi neskutočné. Ťažko opísateľné. Jedna akčná scéna strieda druhú v priebehu desatín sekundy a pri každej valíte oči. Prestrelky, skoky, akrobatické súboje, motorky, abnormálne pohyby ignorujúce fyzikálne zákony a čas... šialené. A zároveň príťažlivé. Keď vás hneď prvá animácia na cintoríne neodrovná, vydržíte pri hre až do konca. Bizarne rýchle tempo si totiž hra udrží až do samotného záveru. Šialená rýchlosť tejto akčnej hry z pohľadu externej kamery je založená na jednoduchom princípe: bežíte, niekam prídete, vkročíte akoby do uzavretej arény, ktorej východ, smer vášho ďalšieho postupu sa uzavrie bariérou, z nebies zostúpia vaši nepriatelia, vyprášite im kožúšok, Bayonetta bozkom zničí bariéru (nesmú chýbať srdiečka a motýliky), usmeje sa štýlom "Ako sa máš?" a ide sa ďalej. Občas natrafíte na rébus, ktorý vyriešite brutálnym spomalením času, ale inak to je o akcii.
Príťažlivosť tkvie v prevedení týchto jednoduchých prvkov. Boj je totiž... ono ťažko povedať. Je úžasný. Spočiatku nebudete vedieť, čo robíte, respektíve čo máte robiť, ale ono dva druhy útokov v kombinácii s ďalšími tlačidlami a obyčajnou streľbou vám neskôr prejdú do krvi. Nemusíte zúrivo stláčať jednotlivé gombíky na gamepade. Pokojne a pohodlne. Ono to ale nepôjde tak jednoducho, Bayonetta sa totiž vracia výberom obtiažnosti do automatovej minulosti. Málokto si dnes spomenie na 8-bity, hry, v ktorých jedna chyba znamenala smrť a keď ste ju spravili trikrát, vrátili ste sa pekne znovu na začiatok. Žiadny save, žiadna záchrana, hru pekne dohráš na jeden záťah alebo sa choď vyplakať mamičke do sukne. Podobne je to v Bayonette. Obtiažnosť Normal je normálna asi tak pár prvých súbojov, ale len čo nastúpi prvý s náročnejších bossov, pozeráte častejšie na obrazovku Continue ako na hru. Pokračovať chvalabohu môžete koľkokrát chcete, vrátite sa na posledný checkpoint. Pokorný odchod do menu, zmena obtiažnosti na Easy (zmena je možná medzi jednotlivými chaptermi!) a učenie sa, učenie sa, učenie. Prvýkrát dohrajte Bayonettu na Easy, nič sa vám nestane, nenarastie vám hrb, neubudne z pravej nohy. Podarí sa vám Bayonettu skrotiť a prinútiť ladne plávať medzi nepriateľmi a následný krvavý kolotoč je potechou pre vaše oko – dokonca až tak, že začnete snoriť po lízanke niekde doma, aby ste si ju frajersky dali medzi kútiky úst.
V tomto je Bayonetta starou školou. Ak si myslíte, že ste na hru dorástli okamžite, pokojne to skúšajte, no bez poctivého tréningu nastúpi frustrácia. Po niekoľkohodinovom dobrodružstve (7-9) v ľahkom štýle, kedy sa zapotíte maximálne pri bossoch a len ten záverečný je skutočnou výzvou, sa môžete vrátiť na začiatok a ísť opatrnejšie. Zistíte, že od začiatku ste urobili pokrok a zbytočne nezomierate, pretože Bayonetta je hrou, v ktorej síce tradičné krytie nenájdete, no spojenie úkroku a útoku vám dá šancu na extravagantný atak. Musíte sa naučiť tancovať medzi nepriateľmi. Keď sa Bayonetta roztočí na chrbte, strieľa na všetky strany zo štyroch koltov (nie je predsa amatérka, má dva v rukách a dva na nohách...) a po bizarnom kolotoči sa si ľahne na brucho, nahodí pózu s rukou podopierajúcou si hlavu, čakáte už len cvaknutie fotoaparátu snímajúceho obnaženú modelku. A ono to príde! Cvak! A Bayonetta žmurkne! Druhov útokov je mnoho a navyše je počet špeciálnych možno ešte vyšší ako tých obyčajných. Každý si budete užívať rovnako ako si ich užíva Bayonetta. Matrix je amatérska rozprávka s detinskými súbojmi.
Grafické spracovanie je na priemernej úrovni. Alebo ako sa to vezme. Prostredie okolo vás je pomerne jednoduché, s nie príliš detailnými textúrami a fyzikálny model je založený na tom, že vázy, lavičky alebo iné drobné predmety sa dajú rozbiť. Samotné postavy – či už nepriatelia obyčajného alebo gigantického vzrastu – sa pýšia skvostnejším kabátom. Protivníci sú jednoznačne galériou obludnej kombinácie anjelskej čistoty a perverznosti. Bayonetta je dokonalá čo sa týka pohybu pri boji, pri behu je to skôr typická japonská hrdinka, takže jej končatiny skôr vlajú ako Narutovi ako ladnej akčnej hrdinke. Graficky vás hra ohromí skôr zmenou prostredia a jednotlivými scenériami. Slabšie technické spracovanie má aj svoju výhodu: všetko to beží neskutočne rýchlo, neustále sa mení tematické prostredie a pri tej jazde smrti odpustíte hre slabší vizuál. Ten tu samozrejme je a dá sa do neho kopnúť, no má menší vplyv na celkový dojem z hry ako pri iných projektoch. A áno, Bayonetta je hriešne príťažlivá.
Čo sa ozvučenia týka, pridáte sa buď na stranu obdivovateľov alebo budete nadávať. Zvuky by ešte ušli: trieskanie, hékanie, kríčanie, strieľanie, výskanie, mručanie. Poriadny guláš. Dabing je ohromujúco nádherný. Bayonetta má sladký hlas v jeden moment, no zároveň vás schladí bezcitnou farbou hlasu. Ostatné postavy taktiež majú obrovský potenciál v tom, že im tú šialenú frašku veríte a výborne sa tak hodia do tohto exotického divadielka. Pri hudbe zostanú nadšené len najsilnejšie povahy. Dodatok automatová akcia totiž neprináleží Bayonette len čo sa týka so zdravím hráča hazardujúcej obtiažnosti, ale aj hudby. Ústredné motívy hry sú čisto elektronické, avšak akoby zaspali čas – prevedením, nie kvalitou. Pri boji sa tak púšťajú skladby, ktoré majú typicky japonský sound. Nemusíte mať strach, hlasitosť sa dá stiahnuť, ale prišli by ste tak o kultový zážitok.
Bayonetta je, čo sa týka hodnotenia, takmer nerozlúsknuteľný oriešok. Skôr by sa dalo filozofovať o to či daný žáner je vhodný pre vás. Alebo vy preň. Mohli by sme sa tu tešiť z rozprávania o jednotlivých ťahoch a dávať vám ďalšie príklady, ale na tie si prídete sami, pokým budete chcieť. Mohli by sme sa naťahovať o náročnosti hry, nezbierate žiadne zdravie, používate maximálne lízanky, ktoré si kupujete v špeciálnom (pekelnom) obchode, no môžete ich mať len obmedzený počet. Nájdete v ňom okrem nových útokov aj zbrane a iné predmety. Platí sa ale poriadne mastne, ceny sú vyššie ako tuto, ľaľa, u nás v potravinách. Alebo hviezdne útoky, pri ktorých nepriateľa mučíte či zmeny na jedno zo zvierat, jazdu na motorke či vypustenej rakete dlhého doletu (japonská hra, nezabudnite). Nie je dôvod, zbytočne by ste nechápali.
Musíte to skúšať, od potu sa vám začne gamepad šmýkať, ale ten pocit po zvládnutom súboji s anjelským parchantom stojí za tú námahu. Bayonettu treba zvládať pomaličky, je to však ohromujúca jazda plná bizarných zážitkov a šialenej hrateľnosti. Ale bavilo nás to, proste vás to drží ako staré hry, ktoré musíte zdolať, a tak sa snažíte, meníte taktiku, znovu a znovu. Bayonetta je určená výhradne herným fajnšmekrom, ostrieľaným hráčom – a navyše musíte mať v sebe štipku tolerancie či skôr nadšenia k japonskej mentalite. V tom prípade nie je čo riešiť, toto musíte vidieť a zažiť!
Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProGamingShop.sk
