Vedci sú bližšie k rozlúšteniu záhady, ako vznikajú veľmi hmotné hviezdy. Keď nahliadli do tohto doteraz skrytého procesu, našli mnohé podobnosti so zrodom oveľa ľahších hviezd, akou je napríklad naše Slnko.
Ťažké váhy
Hviezdy s hmotnosťou
od 20 do 130 násobku
hmotnosti nášho Slnka
sú vo vesmíre vzácne.
Ich zrod sa doteraz nedarilo
pozorovať a nebolo isté,
či prebieha podobne
ako pri menších hviezdach,
alebo principiálne inak.
Použitie novej techniky
umožnilo preniknúť priamo
do „hviezdnej pôrodnice“
a zistiť, ako je to naozaj.
BRATISLAVA. Ani s modernou technikou nie je jednoduché objaviť „obéznu“ hviezdu, ktorá by hmotnosťou prekonala naše Slnko vyše stokrát.
Takéto hviezdne „ťažké váhy“, povedané boxerským žargónom, bývajú zriedkavé. Najmä preto, že ich evolúcia od zrodu až po zánik trvá najviac niekoľko miliónov rokov.
Okrem toho vesmírni hmotností rekordéri obľubujú život v dvojhviezdnych alebo mnohohviezdnych sústavách.
Ako všetky hviezdy, aj ony sa rodia v klasickej hviezdnej „pôrodnici“, ktorou je vnútrajšok hustých a tmavých oblastí hmlovín, známych ako obrie molekulárne mračná.
Čo oči neuvidiaProblémom je, že zrod superhviezdy zakrýva ako ťažká pokrývka mračno prachu a plynu, v ktorom sa formuje. Keď sa žiariaci obor vymaní zo zajatia rodného oblaku, je už takpovediac dospelý a ťažko hádať, ako (a či vôbec) vyrástol z drobných spájajúcich sa čiastočiek.
Do pôrodnice superhviezdy sa podarilo nahliadnuť astronómom, ktorí použili ďalekohľad observatória North Gemini na vyhasnutej sopke Mauna Kea na Havajských ostrovoch.
Pretože hviezdu nemohli vidieť v obyčajnom svetle, na ktoré je citlivé ľudské oko, vyzbrojili sa infračervenými očami s extrémnym rozlíšením a optikou, ktorá dokázala odstrániť atmosférické defekty a rozložiť svetlo pomocou spektrografu.
Ben Davies, vedúci úspešného astronomického tímu z Leedskej univerzity a Rochesterského technického inštitútu, vysvetlil, že zatiaľ čo viditeľné svetlo je zoslabené asi 10-tisícnásobne, väčšina infračerveného žiarenia bez problémov preniká materiálom obklopujúcom hviezdu.
To im umožnilo zahliadnuť udalosti vnútri zárodočného mraku, nazvaného W33A, vzdialeného 12-tisíc svetelných rokov (takže astronómovia vlastne videli udalosti, ktoré sa tam odohrali pred 12-tisíc rokmi).
Detaily z pôroduVedci mohli sledovať procesy odohrávajúce sa hlboko vnútri hviezdnej kolísky prvý raz v histórii v takých neuveriteľných podrobnostiach.
„Mohli sme rozlíšiť detaily vo vnútornej časti hmloviny, no tiež študovať jej dynamiku meraním Dopplerovho posunu spektrálnych čiar žiarenia horúceho plynu a určiť tak rýchlosť jeho prúdenia v okolí mladej hviezdy,“ povedal Davies pre webové stránky Gemini Observatory. „Ide o nesmierne účinný nástroj na pochopenie skrytých procesov vzniku hviezd.“
Ako šálka dobrého čajuTo, čo vedci videli, už dôverne poznali z iných pozorovaní. „Bolo to podobné ako šálka dobrého čaju, lebo sme získali presne ten druh kinematického dôkazu, ktorý sme chceli vidieť,“ komentoval objav člen tímu Melvin Hoare z Leedskej univerzity. Daviesov tím vyrátal, že prenatálna hviezda je najmenej desaťkrát hmotnejšia než Slnko a stále veľmi rýchlo priberá.
Našiel taktiež znaky akrečného disku vnútri toroidu z plynu a prachu a zistil, že z polárnych oblastí uniká materiál rýchlosťou vyše 300 kilometrov za sekundu.
Výsledky prvý raz rukolapne ukázali, že aj veľmi hmotné hviezdy vznikajú podobne ako „ľahšie váhy“ typu nášho Slnka.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
