;) |
Teraz však konkrétne: Ako môže štúdio stojace za skvelými hrami vytvoriť totálne nudnú zlátaninu založenú na filmovej predlohe? Prečo nás vodili za nos na čele so známym režisérom, ktorý prehlasoval, že pôjde o trhák a s vývojármi bude i naďalej pokračovať v spolupráci?
Je to len nedávno, čo sme sa tešili z Assassin’s Creed 2 od montrealského UbiSoftu a aby sme náhodou nezačali premýšľať optimisticky a tešiť sa z vývojárskeho tímu, ktorý čo vydá, je kvalitné, prišla studená sprcha v podobe virtuálneho Avatara. Film ponecháme stranou, ide o klasického Camerona: jednoduchší príbeh a odhaliteľné zvraty na pozadí boja dobra proti zlu fungujú. A navyše vyzerajú dobre. Tam, kde filmový Avatar zaujal spracovaním a chytľavou formou rozprávania, až sme sa pukancami zadrhnúť mohli, je herná verzia slaboduchým kriplom.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Avatar (ten herný) sa odohráva pred filmovou predlohou. Nevadí, veď budeme uvedení do deja, nie? Klasická akčná hra videná z pohľadu tretej osoby je na papieri k bombastickému rozprávaniu vždy priaznivo naklonená. Spomeňme na Gears of War alebo dokonca aj na Assassin’s Creed – alebo na akúkoľvek zaujímavú akčnú hru. Tak presne taký Avatar nie je! Nie, že by vývojári úplne vynechali reálie vytvorené Cameronom, stále tu máme planétu Pandora, ktorú chcú ľudia kolonizovať. Nestačí to. Organizácia RDA (Resources Developer Administration či niečo podobne zvrhlé) prahne primárne po surovinách a príliš sa nepozerá na okolitú, panenskú prírodu. A taktiež miestnych obyvateľov nazvaných Na’Vi. To sú tí modrí panáci, len aby sa vedelo. Aby ohavní ľudia s ohavnými zbraňami lepšie zapadli medzi domácich, môžu byť v špeciálnom programe pretvorených na avatarov. Takých modrých panákov. A potom hlavný hrdina, Ryder, zistí, že ono RDA holubice z dlaní nepúšťa, ale systematicky sa podieľa na vyvražďovaní domáceho obyvateľstva. Citlivejšie povahy pri voľbe, za ktorý charakter pokračovať (buď ako vojak alebo avatar) uronia nejednu horúcu slzu.
To je príbeh a verte, že je rozprávaný podobne stroho, nepútavo. Neoriginálne, pomocou fádnych rozhovorov a nudných videosekvencií, ktoré vám nič nedajú, nič poriadne nevysvetlia a keby sme nevedeli, o čo vlastne ide, asi by sme tápali. Výsledok je porovnateľný s celkovou zábavou: s panákom beháte a strieľate v kvázi otvorenom svete. Len na oko, pretože Pandora, nech je akokoľvek pestrá, je spleťou cestičiek a uličiek, po ktorých sa pachtíte, aby ste od postavy A prišli k postave B a vrátili sa späť. Cesta je to nudná, pozorovaným javom pri testovaní bolo postupné zatváranie očí recenzentovych. Nie slasťou, lež od nudy. Chvíľu bežíte, skáčete, potom sa snažíte trafiť do podivných zvieratiek v totálne neprehľadnej akčnej časti so šialenou kamerou. A potom zas bežíte, pozeráte na stupídny dialóg, ženiete sa ďalej a dokola.
Presne na tom je založená celá hrateľnosť. Prijímanie questov od postáv je primitívne a nezábavné, rozhodne vás zápletkou neprilákajú. Akčná časť je zbytočne rozdrobená a štvorica zbraní, ktorú pri sebe môžete mať, je síce rôznorodá, no vďaka slabým, ťažko ovládateľným a roztrúseným prestrelkám, to plnohodnotná strieľačka rozhodne nie je. Príjemnou výzvou sú súboje s väčšími nepriateľmi: spapajú viac olova ako ostatná zver a musíte sa uhýbať ich atakom, takže dianie na obrazovke pripomína skôr naháňačku. Ku slovu sa dostanú aj dopravné prostriedky, avšak ich ovládanie je rovnako podivné ako tápanie pri boji a šialene arkádový model vás pri zasekávaní sa o kadečo neraz rozhodí.
Ak sa vám nebude chcieť strieľať, rozhodne odporúčame zvoliť si dráhu modrého avatara pomáhajúceho rase Na’Vi. Hrateľnosť sa síce v podstate zmení len minimálne, ale máte možnosť aktívne využívať zbrane na blízko, na ktoré sa avatar špecializuje. Tresnúť jednu bakuľou po mariňákovej hlave síce je istým rizikom, pretože sa musíte dostať do tesnej blízkosti strieľajúceho vojaka, no vždy je lepšie behať s trojmetrovým obrom ako plechovým panáčikom. Navyše má Ryder ako avatar i luk. Keby išlo o raketomet, sedel by popis na túto mocnú zbraň presnejšie, no využívať ho často nie je príliš jednoduché vďaka nabíjaniu, výmene šípov. Síce pomôže automatické zameriavanie, no je to príliš pomalé a príliš nudné. Miesto vozidiel v úlohe avatara využijete živé tvory a kto z vás zvládne lietanie, má prsty klaviristu.
Po stránke hrateľnosti vám Avatar nič nedá. Poslíčkovanie príliš obmedzuje akčnú zložku. RPG prvky sú akoby automatické: po získaní určitého počtu skúsenosti sa vám otvorí vylepšenie špeciálnych schopností alebo zbraní a vy si už len vyberiete, či sa budete uzdravovať a mať v rukách brokovnicu alebo raketomet. Navyše je level up až príliš rýchly a jednotlivé postupy a zlepšenia si nestačíte uvedomiť. Maximálne pri výraznejších posunoch alebo niekoľkých hodinách hrania zistíte, že automat IV je lepší ako automat I. Avatar neponúka nič nové, nič špeciálne a ani kopírovať známe a videné sa mu vôbec nedarí. Strohosť rozprávania príbehu všetko zabíja.
Technické spracovanie sa drží na pomerne vysokej úrovni. Z obrázkov budete mať pocit, že ide o neskutočnú nádheru, avšak po skúsenosti s umelým prostredím vám zostane v mysli zapísaná iba pestrosť prírody. Tá má čosi do seba, chýba však výraznejší fyzikálny model a väčšia voľnosť. Ak však patríte medzi tých, ktorí si obľúbili film a chcú len podobne vyzerajúcu hru, grafika vás spoločne audio efektmi dostatočne poteší. Pompéznej hudby sa dočkáte vo vyhranených momentoch a správne zdvihne atmosféru. Keby boli samotné súboje epické, bola by hudba skvelým doplnkom k momentu masovej akcii, no ono ide skôr o komorné súboje a hudba z nich robí čosi viac.
Hype okolo Avatara bol obrovský. Ten herný je na rozdiel od filmového obrovským sklamaním, nudnou prechádzkou po pestrej planéte. Príbeh je rozprávaný stroho, bez akejkoľvek pompéznosti, takže nedokáže poriadne navnadiť na inak hluché časti počas hrania. Šitie horúcou ihlou v snahe vydať hru ešte pred filmom (ide totiž o prequel), sa znovu nevyplatilo. Nahádzať do hry čo najviac (strieľanie, skákanie, vozidlá, RPG, dokonca i ťahová stratégia), pekne to zabaliť, predávať pod známym menom, podpísať úspešným vývojárskym tímom. To je Avatar. A len tak mimochodom aj poriadny brak.
