Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProGamingShop.sk
Zatiaľ čo jednotka sa postarala skôr o negatívnejšie prijatie, pokračovanie vyústilo do čistej hernej eufórie. Assassin's Creed s Altairom v hlavnej úlohe bol v médiách pretriasaný dňom i nocou a čokoľvek sa o hru obtrelo, bolo okamžite na očiach herných novinárov o hráčov samotných. Verili sme sladkým rečiam hlavnej producentke Jade Raymondovej (alebo za všetko môže vždy žena... ehm, ehm), nechali sa zlákať očami sľubujúcimi hory-doly. Potom prišlo rozčarovanie. Konečne sme dostali do rúk hrateľnú verziu.
Áno, stále to bola vysoko nadpriemerná hra. Stále môžeme skromne hovoriť o titule, ktorý sa oplatilo skúsiť. Ale čakali sme omnoho viac, sklamanie si vykračovalo ruka v ruke s postupujúcou monotónnosťou. Nudou, zúfalým plnením opakujúcich sa misií. Teraz sa však karta obrátila. Málokedy sa stáva, že druhý diel predajne úspešného projektu prekvapí a prinúti prehlásiť: ďakujeme za pokračovania. Konečne totiž vývojári z montrealského UbiSoftu buchli po stole, načúvali hráčom a plnili jedno prianie za druhým.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Assassin's Creed II poslušne napreduje v zápletke tam, kde sme ho opustili pri premiére v jednotke. Nepotrebujete však mať predlohu dohranú, dokonca ju nemusíte ani poznať. Trochu to pomôže a do hry naskočíte okamžite so všetkými nadobudnutými znalosťami, no na začiatku je i tak povedané všetko dôležité. Skutočný dej odohrávajúci sa v roku 2012 nám predstaví starého a známeho Desmonda Milesa, v ktorého koži odohráme celé dobrodružstvo. Neľakajte sa, ide o hlavného hrdinu – predošlého i tohto dielu. Čiže o Altaira i Ezia Auditore de Firenze. V neďalekej budúcnosti totiž pomocou špeciálneho zariadenia Animus dokáže korporácia Abstergo Industries s ľudskými spomienkami divy. Desmond ako väzeň tejto spoločnosti, čo si uvedomuje v priebehu prvého dielu, odhaľuje dobrodružstvá svojich predkov. Práve tie majú doviesť Abstergo k nesmiernemu bohatstvu. Akoby moderní templári pátrajú aj napriek negatívnym dôsledkom na ľudských pokusných králikoch po artefakte Pieces of Eden. A v priebehu hry zistíte, ako dopadol posledný testovaný subjekt, so starou známou Lucy z minulého dielu sa dáte na útek z obludných chápadiel korporácie a primiešajte do toho štipku Dana Browna. Menší guľáš, ale nebojte sa, zápletka odsýpa príjemne.
Začneme šokovou terapiou. V prvom rade: výlety do budúcnosti zažijete minimálne, v koži Desmonda už nebudeme tak často vytrhávaní z historického sveta. Palec smerom nahor, išlo o nudné vsuvky, násilné vytrhávanie z príjemného prostredia do šedivej nudy. Ak sa už do budúcnosti presunieme, má to svoj význam. Za druhé: až bizarne ubíjajúca nuda je preč! Skutočne, verte či nie, hranie Assassin's Creed II je zábavné aj po 10 hodinách – dokonca ešte viac ako na začiatku. Aby to nebolo málo, tak i po 20 hodinách sa stále veselo škeríte od ucha k uchu.
Všetko totiž začína pôrodom hlavného hrdinu, Ezia. Vplyvná rodia de Firenze je v 15. storočí dobre známou a Ezio si užíva bezstarostný život: veľký milovník vína a žien (nie nutne v tomto poradí) má spory s konkurenčnou rodinou, avšak stále ide iba o roztržky končiace modrinami. Vo Florencii sa však všetko zmení ako mávnutím čarovného prútika. Udalosti naberú nečakaný spád po odvlečení všetkých zástupcov mužského pohlavia rodiny de Firenze (samozrejme až na Ezia), ktorá je zradená a popravená. Otec so dvomi synmi odvisne na šibenici a Ezio sa môže len bezmocne prizerať a prisahá pomstu. Odhaľovanie otcovej minulosti, nepríjemných chápadiel templárov a mnoho iného, budete nachádzať postupne.
Do toho sa nenápadne zamotá cirkev, stretnete sa s mnohými historickými osobnosťami (Leonardo da Vinci, Machiavelli, Rodrigo Borgia – pápež Alexander VI...), navštívite skutočné mestá a lokácie: toskánsky región (Florencia, Monteriggioni, San Gimignano), Apeninské hory, Rím alebo Benátky. Aby to bolo kompletné, nemôžu chýbať ani skutočné budovy, dnes historické pamiatky: v Benátkach nájdete baziliku svätého Marka, Veľký kanál – hlavná dopravná tepna Benátok, cez ktorú prechádza veľký most Rialto. Florencii dominuje obrovský dóm Santa Maria de Fiore, nájdete tu ale i baziliku Santa Croce, Starý palác (Palazzo Vecchio), Starý most (Ponte Vecchio) či kostolík Santa Maria Novella. Vo Vatikáne vás čaká Sixtínska kaplnka a... a všetko sa vám to pekne pridáva do datábazy a nenápadne nasávate skutočné vedomosti.
Omnoho dôležitejšie však je, že celý svet okolo vás pôsobí uveriteľne, má svojskú atmosféru, ktorá okolo vás sála a vy jej veríte, necháte sa ňou omámiť. Ťažko opísateľné dojmy sú výsledkom použitia skutočnej histórie zmiešanej s niekedy korenistými domnienkami. Ale funguje to a konečne atmosféra okolo vás nevyprchá hlbším ponorením do renesančného sveta. Ezio je navyše nadabovaný so skvelým talianskym prízvukom a všetko to okolo pôsobí dobovo – teda v rámci snahy o romantickejší pohľad: žiadnú výraznú chudobu, choroby a smrť nečakajte, to by bolo zrejme príliš mnoho. Na herné spracovanie však ide o úžasnú kresbu, ktorá vás zláka. Aby to nebolo všetko, odlišná denná doba spraví z každého mesta čosi iné. Po vykračovaní si v slnkom zaliatych Benátkach sa budete cítiť úplne inak ako v nočnej Florencii. A v každom meste nachádzate iných obyvateľov, tí sú odlišní i v konkrétnych štvrtiach.
To všetko okolo vás je vytvorené nádherne – bavíme sa tentoraz od dizajne, pulzujúcom meste. Všetko ostatné ostalo pri starom: hrdinu sledujeme z externej kamery, ľudia v meste sa prechádzajú po uliciach, dokonca pri ich sledovaní zistíte, že majú cieľ cesty, stráže dávajú pozor, hliadkujú a vy sa pred nimi musíte mať na pozore. Zaleží na vzdialenosti a produkovanej činnosti, nesmiete byť príliš nápadní, ale ak sa vám i tak podarí dostať do pozornosti ozbrojených síl, prípadne vám stoja v pohodlnej ceste, je hneď niekoľko spôsobov ako sa s nimi môžete vysporiadať.
Pri zametaní stôp pustite na zem mešec peňazí, bežní občania znemožnia voľný priechod strážam a vy sa im tak ľahko vyparíte. Ak potrebujte odlákať niekoľko mužov zákona, najmite si povoľné slečny, ktoré vábivými pohybmi a príťažlivými krivkami poľahky opantajú mužské ego v brnení. Prípadne dajte ponuku ozbrojeným vzbúrencom a pomocou ich útočnej aktivity zneškodníte stráže nadobro, respektíve sa posily budú venovať im a nie vám. Neviditeľný Ezio má voľnú cestu. To predsa potrebujete. Nemôže chýbať ani vmiešanie sa do davu – stačí vstúpiť do skupiny ktorýchkoľvek ľudí, nečakáte na modliacich sa mníchov ako v jednotke. Funguje to na výbornú, ostatné postavy už nie sú len akoby bábky, dokonca ich môžete okradnúť a potom sa čudujú, kde sa im stratil mešec. Aby to nebolo málo, páchaním negatívnych skutkov stúpa ukazovateľ spoznávania vašej osoby a keď sta na správnej strane, strhávate plagáty s vašim portrétom (alebo westernové Wanted v stredoveku), podplácate rečníkov, nech vás chvália, nik neupozorní na vašu prítomnosť stráže a tie si vás ani bližšie nevšímajú. Do úplnej prirodzenosti to má síce stále ďaleko, znovu stačí po spustení alarmu uniknúť z dosahu očí stráží, ale pri realistickom spracovaní by to možno bola náročnosťou nehrateľná frustrácia.
Dôležitou súčasťou hry je pohyb. Samozrejme, aj ten po uliciach mesta, kedy sa predierate davom, dávate pozor, aby ste neboli príliš na očiach, avšak tá skutočná zábava, ten najlepší pocit z pohybu a slobody, si užijete pri lození po budovách, skákaní po strechách domov. Všetko to vyzerá úchvatne vďaka použitej architektúre budov, ktorá proste príťažlivá je. Jednotlivé kreácie navyše predvádzate poľahky, ovládanie je prosté, ľahko naučiteľné, nekompromisne zjednodušené. Keby občas nerobila kamera problémy – tie však prehliadnete, ide skôr o výnimky – bolo by ovládanie a herný interface dokonalý. Vedzte, že samotný pohyb Ezia je plynulý, ľahko ovládateľný a keď odhalíte zákutia mesta, naučíte sa niektoré trasy, máte pred sebou úžasný parkourový simulátor. Veľkou výzvou je hľadanie špeciálnych postov – vždy najvyššie položené miesta v meste, ktoré vám odhalia inak zahmlenú mapu. Lozíte a skáčete. A následne si vychutnávate voľné pády do kôp sena či iných bezpečných miest, v ktorých sa môžete i ukrývať. Všetko s noblesou, pričom môžete pridať rýchle zabíjanie pomocou výsuvných čepelí.
Ezio tentoraz neprišiel o prstenník (narážka na to v hre nechýba) a navyše môže ukryť jednu čepeľ v každom rukáve. Efektné (a aj efektívne) zabitia, kedy Ezio rozpaží ruky a na zem sa zrútia dve bezvládne telá, sú lahôdkou. Zakaždým. Súboje ako také taktiež pokročili. Zúfalým atakom sa ďaleko nedostanete, respektíve samotný boj nebude tak príťažlivý a často schytáte nepríjemné rany, ktoré v prípade extrémne tuhých nepriateľov bolia a bolia a bolia, musíte sa uzdravovať. Lepšie je vyčkať na protivníkov výpad a (znovu efektne a efektívne) jedným ťahom mu ho prerušíte, prejdete do protiútoku a priam ako baletná hviezda akrobatickým pohybom zasadíte okamžite odvážlivcovi smrteľnú ranu.
Pohyb okolo nepriateľov, správne načasovanie a samozrejme i adekvátna zbraň – to všetko robí z bojovej stránky večne príťažlivú zložku hrateľnosti, ktorá vás neprestane baviť. Nie je nad vyhnutiu sa útoku nepriateľa a následné zneškodnenie jeho vlastnou zbraňou. Budete si to užívať, navyše tentoraz môžete zavítať do obchodu, kde si kúpite lepšiu sečnú zbraň alebo donesiete vášmu priateľovi, Leonardovi da Vincimu, špeciálny zvitok, vďaka ktorému vám skonštruuje novú a lepšiu zbraň.
Základ zápletky tvorí zlikvidovanie niekoľkých osôb – k nim sa musíte postupne prepracovať. Nájsť si cestu k svojmu cieľu nie je jednoduché, musíte sa vyhnúť hliadkam (vieme ako, viď. vyššie) a keď budete na streche sledovať danú osobu, rozhodne nemáte vyhrané, pretože je výnimočne strážená hneď niekoľkými hliadkami. Môžete všetko staviť na nečakaný výpad a dôležitú postavu zneškodniť bezhlavo, no nemusí sa vám podariť útek z epicentra pozornosti. Na nenápadnejšie spôsoby si zvyknete neskutočne ľahko: budú vás totiž baviť. Nie je nič jednoduchšie ako hodiť plynovú bombu, v ktorej sa stratíte, pichnúť jed osobnej stráži, ktorá v pomätení sama zlikviduje cieľ. A keď je niekto na vysokom mieste, voľný pád o niekoľkých desiatkach metrov je tým posledným, čo pri kontakte s tvrdou dlažbou zažije, takže vás určite neprezradí. Spôsobov je mnoho a zakaždým sa dá vykročiť inou cestou, kombinácie sa kopia a nikdy nemusíte použiť rovnaký spôsob. Variabilita a slobodná voľba postupu, ktorá zostáva výhradne na vás, robí z hrania skutočnú zábavu.
Čaro Assassin's Creed II však tkvie v niečom inom. Príbeh sa dá ukončiť behom takých 8-10 hodiniek, čo je vskutku príjemná herná doba, pri ktorej si ani na chvíľu navydýchnete a neustále cválate maximálnou rýchlosťou vpred. Lenže vy to jednoducho nebudete chcieť ukončiť tak skoro a rozhodnete sa využívať postranné úlohy. A tie na rozdiel od predchodcu sú zábavné, takže napokon pri hraní vytuhnete na niekoľko desiatok hodín. Budete sa snažiť nájsť všetky poklady ukryté na vybranej mape, budete loziť po všetkých vysoko položených postoch, aby ste si odkryli mapu, budete si vylepšovať jednotlivé časti brnenia, hľadať všetky zvitky, prijímať sekundárne úlohy (nájdi niekoho a zabi ho, dones niečo...) a podobne. Nie preto, že za to dostanete nejaké tie dukáty, ale proste to chcete. Baví vás to, motivuje, užívate si.
Prostredie je tak úchvatné a príťažlivé, že chcete mať všetko, u umeleckého obchodníka nakupujete obrazy, v mestečku strýka za nemalý peniaz vylepšujete všetko, aby vám každých 20 minút pribúdalo do kasy zlato, to následne investujete. Dokonca sa pristihnete pri tom, že sa vám vôbec nechce unúvať vykročiť na príbehovú cestu a pokojne sa motkáte okolo, odhaľujete to a tamto. Ono to možno zájde až tak ďaleko, že sa do všade propagovaných Benátok pozriete až po 15 hodinách hrania ako nemenovaný recenzent, ktorý akosi pozabudol, že jeho cieľom je dostať sa čo najďalej, aby si i zalietal (ďalší zo skvelých vynálezov Leonarda) a nie robil skopičiny po Florencii a okolí. Takže áno, je to zábava, proste verte! A to sa reč nestočila na hľadanie tajomných odkazov Subjektu č. 16, ktorý zanechal v minulosti odkazy pre ďalší testovací subjekt, čiže Desmonda. Ale dosť, odhaľovanie čaká na vás.
Subjektívne dojmy a pohltenie je u každého iné, no na rozdiel od jednotky vás pokračovanie dostane do svojej moci a nebudete vedieť odolať. Dosť však zasneného fantazírovania a spomienok, ktoré neraz vyústili v nepríjemné „zapnem hru, len tak pre inšpiráciu a len na 10 minút“. Alebo skôr dve hodiny. Poďme k spracovaniu, ktoré je na vysokej úrovni – ako inak. Bohatosť a pestrosť je síce v niektorých chvíľach mierne degradovaná zasekávaním sa a topornými animáciami NPC postáv, doskakovaním detailnejších textúr na budovách až pri bližšom priblížení, no nenechajte sa odradiť. Assassin's Creed II vyzerá nádherne, konzolová verzia bežala bez straty frameratu a je len škoda, že PS3 verzia bola trochu tmavšia. Príťažlivé animácie Ezia si budete užívať. Prirodzené pohyby končatín, ale aj držanie tela, sú ukážkou vynikajúceho spracovania pri behoch, skokoch i súbojoch. Možno by to chcelo občasné zmeny poveternostných podmienok a trochu krajšie spracovanú vodu, ale to sú drobnosti, ktoré vás len na krátky moment vyrušia od vstrebávania pôsobivej vizuálnej nádhery. Nie je za tým len kvalitná grafika ako taká, ale i samotný dizajn prostredia, skvostná architektúra mesta.
O zvukových efektoch sa píše nesmierne náročne, pokým je všetko v poriadku. To čo má, to zvučí a nepáchne z toho štúdiové echo. Ticho nezažijete, mesto predsa žije svojim životom, pri boji to vrie, ale tým pútavým sa stal dabing. Taliansky prízvuk postáv je skvelý. Nie, že by Kristen Bell v úlohe Lucy mala podradnú úlohu, svoju prácu zvládla vynikajúco, ale užívať si občasné talianske slovné spojenia v inak anglickom dabingu budete neustále a neustále vám bude vibrovať v hlave. Typické preťahovanie a zvýšená intonácia robí z dialógov zaujímavú súčasť hry. Hudba je kvalitná – niet sa čomu čudovať, pracoval na nej Jesper Kyd (Messiah, séria Hitman, Freedom Fighters, Splinter Cell: Chaos Theory, Gears of War, Kane & Lynch: Dead Man...) a to je ten správny človek na vytvorenie pútavých, emóciami nabitých skladieb. Jednotlivé melódie znejú presne vtedy, kedy majú, podfarbujú momentálnu situáciu a niekedy postačí aj niekoľko sekúnd plynulo meniacich sa tónov, aby ste chrochtali blahom. Tematicky sú skladby ladené tak, aby ladili s historickou dobou, no zároveň dodali minulosti poriadnu vzpruhu pri akčnejších sekvenciách.
Hľadanie chýb na Assassin's Creed nie je náročnou činnosťou, avšak všetko, čo vám zostane v rukách, budú odrobinky, ktoré celkovú hrateľnosť, zábavu, pohltenie a desiatky ďalších chváliach termínov... nedokážu pokaziť. Áno, umelá inteligencia je stále až príliš umelá a obyčajní pešiaci na strechách vyslovené sprostí. Problémy vám budú robiť až skupiny nepriateľov alebo obrnení protivníci, ktorých skolíte len špeciálnym spôsobom. Niektoré situácie sú okato naskriptované (všimnete si ich ale až pri pozorovaní okolia a zameriavania sa na konkrétne činnosti), finančné problémy by ste mať počas hrania nemali, stráží sa zbavíte jednoducho a po vypnutí alarmu sa akoby nič nestalo. Kamera robí občas psie kusy a neskočíte tam, kam ste pôvodne plánovali, inokedy sa ťažko odhaduje vzdialenosť. Na zasekávanie sa o objekty budete nadávať pri využívaní koňa alebo gondoly. Prostredie nepodlieha žiadnej fyzike. A je to žrút času, to predovšetkým.
Aj napriek negatívnym postrehom sa dá všetko mávnutím ruky zabudnúť: je to sakramentsky hrateľné a zábavné. Ponoríte sa do historického sveta, ktorý vás pohltí a možno i prinúti povenovať sa histórii, obdivovať pamiatky. Je to predovšetkým skvelá hra, s príjemným príbehom, výborne zvoleným prostredím, morom možností k vyblázneniu sa, efektnými akčnými scénami a momentmi, kedy vám postačí, aby ste vyliezli „tam hore“, pozerali si okolitú krajinu a so slastným pocitom zoskočili strmhlav dole. Je to rovnako adrenalínová jazda. Chcete to polopatisticky? Assassin's Creed II je hrou, za ktorú sa oplatí nechať na stole 50€ bez spytovania si svedomia.
Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProGamingShop.sk
