Vedci rekonštruovali v počítači 36.000 rokov starú lebku neandertálca, ktorá sa našla v roku 1979 vo francúzskom La Roche a Pierrot, uviedlo najnovšie číslo časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences.
Zahojená rana, ktorá sa tiahne lebkou neandertálca menom St. Césaire 1, je podľa vedcov jasným dôkazom toho, že ju spôsobil úder zbraňou. Obeť útok prežila a lebka sa opäť zahojila.
Tento zatiaľ iba druhý doklad použitia zbrane v rámci jedného druhu zároveň potvrdzuje tézu, že už neandertálci sa starali o starých, chorých a ranených. Najznámejšími príkladmi opatrovníctva sú tzv. Starý muž z La Chapelle a 150.000 rokov starý nález kostí z Bau d'Aubesier. Obaja muži boli od určitého času dokázateľne bezzubí, pričom ostatní sa o nich starali a pripravovali im stravu.
Podľa Christopha Zollikofera zohralo používanie zbraní kľúčovú úlohu v evolúcii človeka: "V skupinách zvierat nie sú boje neobvyklé. Keď sa však pridajú nástroje, ktoré plnia funkciu zbraní, nesmierne to ovplyvní sociálnu štruktúru. V takomto prípade sa musia vyvinúť mechanizmy sociálnej kontroly a rovnováha medzi agresívnym a kooperatívnym použitím nástrojov."
Keby k tomu nedošlo, ľudia by dnes neexistovali. S rovnakou agresiou ako kedysi a so súčasnými efektívnymi zbraňami by sa jednoducho navzájom vyhubili, myslí si Zollikofer. A zachádza ešte ďalej: Vedomé použitie zbraní proti príslušníkom svojho druhu je podľa neho najlepšou odpoveďou na otázku, čo odlišuje ľudí od ľudoopov.
Spôsob používania zbraní môže byť príčinou, prečo museli neandertálci uvoľniť miesto druhu Homo sapiens. Ich arzenál a duševný potenciál na používanie zbraní zjavne neboli tak dobre rozvinuté ako u konkurentov. Zranenia doložené z hrobových nálezov svedčia o tom, že neandertálci nepatrili k najlepším bojovníkom.
Dokázaným faktom je, že medzi neandertálcami bol rozšírený kanibalizmus. Ten znemožňoval vytvorenie stabilného sociálneho systému medzi príslušníkmi rôznych skupín a zvyšoval riziko nakazenia pôvodcami chorôb.
