LOS ANGELES.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne online oznámil 27-členný tím, ktorý viedol Benhur Lee z Kalifornskej univerzity v Los Angeles. Prvým autorom článku bol jeho kolega Mike Wolf.
Protivírusových prostriedkov existuje pomerne málo, na rozdiel od množstva rôznych antibiotík, ktoré sú zamerané prevažne proti baktériám. A z toho mála sú takmer všetky špecificky zamerané na jednotlivé vírusy, ako AIDS (HIV-1), herpesu či chrípky.
Širokospektrálne antivirotiká sa vo väčšom rozsahu používajú v zásade iba dve: ribavirín a interferón alfa. Lenže obidva majú nebezpečné vedľajšie účinky.
Tím Benhura Leea teraz prichádza s možným riešením. Títo vedci vyvinuli a vyskúšali širokospektrálne antivirotikum, ktoré spoľahlivo zaberá proti pestrej palete smrtonosných vírusov, vrátane eboly, HIV-1, vírusu hepatitídy C, vírusu západonílskej horúčky, vírusu horúčky Údolia veľkého zlomu, vírusu žltej horúčky a vírusu chrípky.
Identifikovali ho v podobe látky označenej LJ001 v súbore približne 30.000 iných. Pôvodne hľadali molekulu schopnú zastaviť množenie mimoriadne nebezpečného vírusu Nipah tak, že by mu prekazila vstúpiť do bunky hostiteľa. Nasledujúce pokusy však ukázali, že LJ001 v tom vie zabrániť aj iným vírusom, ktoré mali podobne ako Nipah tukové kapsuly, tzv. lipidové či tukové obaly. Na vírusy bez takých obalov nezaberala.
"Ako sme začali robiť ďalšie a ďalšie pokusy, uvedomili sme si, že látka fungovala iba na vírusy s obalmi. Išli sme naznačeným smerom a určili, že nejakým spôsobom mení tukový obal, čo vírusovej častici zabráni splynúť s hostiteľskou bunkou," povedal člen tímu Alexander Freiberg z Lekárskej fakulty Texaskej univerzity v Galvestone, kde prebehla väčšina pokusov s bunkovými kultúrami, vrátane pokusov s nákazou myší vírusom ebola. Konkrétne sa zistilo, že látka vstupuje do hry niekedy medzi prilipnutím vírusu k bunke a pokusom o splynutie s ňou. Bielkoviny obalu funkčne nepoškodzuje.
Na protivírusovej aktivite sa podieľa polárny i antipolárny koniec molekuly. LJ001 je látka odvodená z kyseliny rodanín, 2-thio-2,4-thiazolilinediónu, a cez túto látku z thiazolu.
Pri dodatočných pokusoch vyšlo najavo, že LJ001 pôsobila aj na bunkové membrány, ktoré mali takmer rovnaké zloženie ako obaly vírusov. No bunky to nijak nepoškodilo a nebránilo ich splývaniu. Členovia tímu majú vysvetlenie. Bunky si tak či onak pozmenené membrány dokážu rýchlo opraviť, kým vírusy si obaly opraviť nedokážu.
"Akékoľvek škody, ktoré táto látka spôsobuje bunkovej membráne pri dávkach vhodných proti vírusom, možno opraviť, kým škody ňou spôsobené statickým obálkam vírusov, ktoré nemajú nijakú vlastnú schopnosť regenerácie, sú trvalé a nezvratné," povedal Benhur Lee.
Táto okolnosť, samozrejme, znižuje riziko vedľajších účinkov. Pokusy na bunkových kultúrach i zvieratách neodhalili nijakú zjavnú toxicitu LJ001. Predbežná liečba LJ001 zabránila úmrtiu zvierat infikovaných ebolou a vírusom horúčky Údolia veľkého zlomu.
Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences Early Edition z 28. januára 2010; Komuniké University of Texas Medical Branch at Galveston z 1. februára 2010.
(Spolupracovník TASR Zdeněk Urban)
