WASHINGTON. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) uvoľnil snímky trpasličej planéty Pluto, ktoré dokladajú sezónne zmeny farby a jasu oblastí na jej povrchu.
V článku pre časopis Astronomical Journal to oznámil päťčlenný tím, ktorý viedol Marc Buie z Juhozápadného výskumného ústavu v Boulderi (štát Colorado, USA).
Snímky získal Hubblov kozmický ďalekohľad. Pluto na nich vidno ako ľadový svet posiaty škvrnami s farbou tmavej melasy. Ich časový sled poukazuje na výrazné sčervenanie povrchu a zjasnenie aktuálne osvetlenej severnej pologule v rokoch 2000 až 2002.
Najpravdepodobnejším vysvetlením je kolobeh ľadu jeho sublimácia na slnečným svetlom zaliatom severnom póle a opätovné zamrznutie na južnom, ako trpasličia planéta striedala fázy svojho 248-ročného sezónneho cyklu.
Snímky rozlišujú premenlivosť povrchu v meradle niekoľko sto kilometrov. To nestačí na dostatočný opis predmetných geologických procesov. Potvrdzujú však Pluto ako meniaci sa svet s bielym, tmavooranžovým a uhľovočiernym povrchom.
Základná farba zrejme vzniká rozbíjaním metánu na povrchu Pluto ultrafialovým žiarením Slnka, po ktorom zostávajú tmavé a červené zvyšky s vysokým obsahom uhlíka.
Porovnanie snímok Pluta Hubblovým ďalekohľadom z roku 1994 a z rokov 2002 a 2003 odhalilo zjasnenie severnej polárnej oblasti a naopak stmavnutie južnej pologule.
Na povrchu tohto telesa sa očividne odohrávajú zložité procesy. Pluto nie je jednoducho guľa z ľadu a hornín, no dynamický útvar. Sezónne zmeny vyvoláva ako jeho eliptická obežná dráha okolo Slnka, tak sklon jeho rotačnej osi (Pluto rotuje raz za 6,39 pozemského dňa). Na Zemi je v pozadí sezón s obrovskou prevahou jeden faktor, sklon rotačnej osi.
Sezóny na Pluto sú vzhľadom na eliptickú obežnú dráhu veľmi asymetrické. Napríklad na severnej pologuli jar rýchlo prechádza do polárneho leta, lebo Pluto sa na časti obežnej dráhy bližšej k Slnku, kde je v týchto desaťročiach, pohybuje rýchlejšie.
Pozorovania zo zemského povrchu v rokoch 1988 až 2002 ukázali, že hmotnosť atmosféry Pluta sa za ten čas zdvojnásobila, zrejme ako dôsledok otepľovania s jeho približovaním sa k Slnku (najbližšie bol v roku 1989), spôsobujúceho sublimáciu dusíka.
Tieto snímky z Hubblovho ďalekohľadu zostanú najostrejšími portrétmi Pluta až do doby približne pol roka pred preletom sondy New Horizons (Nové horizonty) okolo Pluta v roku 2015, ktorá je prvým robotickým zástupcom ľudstva vyslaným k tomuto telesu.
Spolu s nasledujúcimi snímkami umožnia vybrať pre prelet sondy vedecky najzaujímavejšiu pologuľu. Sonda sa totiž bude pohybovať veľmi rýchlo, takže s maximálnym rozlíšením bude skúmať iba jednu pologuľu. Terajším favoritom sa stáva tá s jasnou škvrnou, ktorá obsahuje množstvo námrazy z oxidu uhoľnatého a hraničí s uhľovočiernou oblasťou.
V neposlednej miere pomôžu snímky Hubbla tiež presnejšie vysvetliť detaily na minulých, ako aj budúcich snímkach Pluta z iných ďalekohľadov.
Pluto má na snímkach z Hubbla priemer iba niekoľko pixelov. Práve uvoľnené snímky sú výsledkom kombinovania celej série, ktoré umožnilo vyššie rozlíšenie. Spracovanie trvalo štyri roky a vyžiadalo si nepretržitú činnosť dvadsiatich výkonných počítačov.
Zdroje: Komuniké NASA a Space Telescope Science Institute, obe zo 4. februára 2010.
