NEW HAVEN.
V predbežnom online vydaní časopisu Science (Science Express) to oznámil deväťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedli Čchüan-kuo Li (Quanguo Li) z Pekingského prírodovedného múzea a Richard Prum s Jakobom Vintherom z prestížnej Yaleovej univerzity v New Haven (štát Connectitut, USA).
Analyzovali špeciálne bunkové organely označované ako melanozómy, obsahujúce farbivo melanín, z dobre zachovanej fosílie opereného teropodného čiže dvojnohého dinosaura z druhu Anchiornis huxleyi. Bol to štvorkrídly tzv. troodontidný dinosaurus s brkami na všetkých končatinách, vtákom podobný, avšak nepatril priamo do línie, z ktorej sa vyvinuli vtáky. Anchiornis žil v neskorej jure pred približne 150 miliónmi rokov.
Jeho predmetná fosília bola nedávno objavená v provincii Liao-ning na severovýchode Číny a sama osebe znamená významný príspevok k poznaniu operených dinosaurov.
Metodika výskumu sa zrodila vďaka doktorandovi Jakobovi Vintherovi. Keď sa venoval váčku s maskovacím atramentom pravekej sépie, uvedomil si, že mikroskopické zrnká vo fosílií sú melanozómy, z ktorých možno odvodiť sfarbenie. S ďalšími členmi tímu to overil na 112-miliónročnom brku z Brazílie a vymretom vtákovi spred 47 miliónov rokov.
Dobrý stav fosílie anchiornisa umožňoval skúmať jednotlivé brká. Vedci to postupne urobili u 29 vzoriek, pričom porovnali vzorky ako medzi brkami, tak aj medzi rôznymi časťami jednotlivých bŕk. Výsledky farebne "okalibrovali" melanozómami dnešných vtákov.
Takto postupne vyšlo najavo, že anchiornis bol naozaj pestro sfarbený. "Nešlo o nijakú fádnu vranu či vrabca, ale o tvora s výrazným operením. Ak by dnes žil, nepochybne by sme ho považovali za veľmi nápadné zviera," povedal Richard Prum.
Anchiornis mal sivé až sivočierne telo, červenohnedý hrebeň pripomínajúci hrebeň, aký mávali na hlave Indiáni z kmeňa Mohawkov, známi z početných dobrodružných príbehov, červenohnedé škvrny v tvárovej časti a na všetkých končatinách biele brká s čiernymi koncami. Dnes majú také brká na krídlach a nohách sliepky hamburskej rasy.
Členovia tímu sa domnievajú, že toto pestré operenie zvieraťu slúžilo na signalizáciu a komunikáciu, najmä v období párenia, prípadne ako kamufláž. Anchiornis je ďalší významný dôkaz, že dinosaurom sa perie vyvinulo najprv pre iné účely ako let.
"Keď sme zostavovali prvý na vedeckých poznatkoch založený opis vymretého dinosaura, pojatý v štýle terénnej príručky, bol to vzrušujúci a nezabudnuteľný zážitok, vrcholný sen každého dieťaťa, ktoré niekedy bolo posadnuté dinosaurami. Dnes už si tento sen skutočne možno splniť," uzavrel Richard Prum.
Pred týždňom bola uverejnená predbežne online v časopise Nature analýza melanozómov z dvoch druhov teropodných dinosaurov, ktorých fosílie sa našli tiež v Číne. Vedci však na nich preukázali existenciu iba dvoch farieb. Anchiornis je vôbec prvý dinosaurus, pri ktorom poznáme "celú paletu" sfarbenia perovitej pokrývky tela zvieraťa.
Hlavné zdroje: Science Express zo 4. februára 2010; Komuniké Yale University zo 4. februára 2010.
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban)
