CAMBRIDGE.
V časopise BMC Biology to oznámil štvorčlenný tím Nicholasa Mundyho z Cambridgeskej univerzity v Británii. Prvým autorom bol jeho kolega Stephen Montgomery.
Na základe údajov o 37 dodnes žijúcich a 23 vymretých druhoch, ktoré získali iní vedci, zrekonštruovali priebeh evolúcie hmotnosti mozgu a hmotnosti tela primátov.
"Naše výsledky presvedčivo potvrdili názor, že zväčšovanie mozgu primátov ovládali silné evolučné trendy. Veľkosť tela primátov naopak nejavila sklon rásť, čo naznačuje, že mozog a hmotnosť tela podliehali odlišným selekčným tlakom, a podporuje poznatky skorších výskumov iných skupín organizmov, že evolúcia týchto všeobecne súvisiacich znakov môže prebiehať rozdielne," povedal Nicholas Mundy.
Zistili napríklad, že gibonom a opiciam guerézam sa zväčšil mozog, avšak zmenšilo telo, kým gorilám sa telo zväčšovalo rýchlejšie než ich pomerne veľký mozog. Najmenší mozog má z primátov lemur maki trpasličí (Microcebus murinus, 1,8 gramu), ktorého telo bez chvosta meria iba 11 centimetrov, najväčší človek (1330 gramov).
Zväčšovanie mozgu sa začalo na začiatku evolúcie
Zväčšovanie mozgu sa začalo v úvode evolúcie primátov vo všetkých ich veľkých skupinách, čo poukazuje na silnú selektívnu výhodu zvýšených mozgových schopností.
Nicholas Mundy s kolegami však napriek tomuto trendu v každej veľkej skupine našiel línie s evolučným zmenšovaním mozgu a hmotnosti tela. Príkladmi sú juhoamerické opičky, africké opice mangabeje a malé lemury na Madagaskare.
"Zistili sme, že pri rozumných predpokladoch nie je evolučné zmenšovanie rozmerov mozgu Homo floresiensis v rámci primátov nezvyčajné. Spolu s ďalšími nedávnymi výskumami účinkov tzv. ostrovného zakrpatievania na iné cicavce to podporuje hypotézu, že malý mozog Homo floresiensis bol prispôsobený na miestne ekologické podmienky Floresu. Ostrovná evolúcia raného ľudského druhu s malým mozgom a malým telom by nás nemala prekvapovať," uzavrel Nicholas Mundy.
Trpaslíka z Floresu našli pre piatimi rokmi
Jednu lebku a iné kostrové pozostatky najmenej deviatich jedincov Homo floresiensis sa pred vyše piatimi rokmi našli v jaskyni Liang Bua na indonézskom ostrove Flores. Patrili drobným tvorom s výškou približne jeden meter, ktorí preto dostali prezývku hobbiti. Ich mozog mal objem iba okolo 380 centimetrov kubických, čo je na úrovni šimpanzov a afrických australopitekov.
Hobbiti sa zrejme vyvinuli ostrovným zakrpatievaním zmenšovaním tela, spôsobeným obmedzenými zdrojmi ostrovného prostredia z opoľudí Homo erectus, ktorí podľa kamenných nástrojov osídlili Flores pred asi 800.000 rokmi. Hobbiti sú na Florese doložení v rozpätí dôb pred 95.000-13.000 rokmi.
Mohlo to však byť inak: uvažuje sa aj o priamej väzbe hobbitov na neskorých australopitekov, z ktorých sa pred asi 2,5 milióna rokov v Afrike vyvinul náš rod Homo.
Od objavu hobbitov prebieha spor, či predstavujú samostatný druh praľudí, alebo patologicky zdeformovaných miestnych Homo sapiens. Rozhodnutiu bráni fakt, že sa dosiaľ našla jediná lebka. Podľa rozboru iných znakov aktuálne prevažuje prvá možnosť. Hobbiti nemali nič spoločné s trpasličími Homo sapiens, ako sú africkí Pygmejovia či ázijskí Negriti. Pátranie v Liang Bua a inde na Florese pokračuje.
Zdroje:
BMC Biology z 26.1.2010, Komuniké BioMed Central z 26.1.2010, Komuniké University of Cambridge z 27.1.2010
Spolupracovník TASR Zdeněk Urban
