BRATISLAVA. Mesto si dnes nevieme predstaviť bez širokých asfaltových ciest alebo výškových betónových budov s väčšinou tmavými alebo aspoň červenými strechami. Na viac-menej normálne fungovanie množstva ľudí je to všetko nevyhnutné.
Rozsiahle mestské celky však majú jednu výraznú nevýhodu: nedokážu využiť slnečné lúče tak efektívne, ako to vedela vegetácia, ktorú nahradili.
Mestské tepelné ostrovy
Pohlcované a nevyužité teplo v mestách sa hromadí, čím vznikajú oblasti, nazývané mestskými tepelnými ostrovmi.
Priemerné teploty v porovnaní s vidieckou krajinou sú tu vyššie o jeden až tri stupne Celzia alebo aj o viac, čo závisí najmä od veľkosti mesta.
Tepelné ostrovy v mestách v lete zvyšujú riziko chorôb z prehriatia. Ovplyvňujú taktiež priebeh atmosférických pochodov, napríklad množstvo zrážok.
Mestá teda nielen samy prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, aj keď v menšej miere než iné faktory, no súčasne sú na postupnú zmenu klímy citlivejšie ako vidiek.
Biela košeľa pre domy
V horúcom lete nie je zlým nápadom obliecť si bielu košeľu, lebo najlepšie odráža slnečné lúče. Tak prečo by nemohli mať aj domy v mestách biele strechy? Túto myšlienku overil americký vedecký tím z Národného strediska výskumu atmosféry v coloradskom Boulderi.
Pri výskume vedci použili špeciálne vytvorený počítačový model, ktoý zhodnotil vplyv bielych striech v mestských oblastiach.
Idealizovaný pohľad
Modelová simulácia, uskutočnená s týmto zámerom prvý raz, dala vedcom do rúk idealizovaný pohľad na rozdielne typy miest po celom svete.
Biele strechy môžu byť efektívnou metódou, ktorá dokáže znížiť teplo produkované mestom.
Keith Oleson, Národné stredisko výskumu atmosféry, Boulder
Predbežný výsledok, ktorý oznámil počítač, znie: maľovať strechy na bielo má zmysel; keby sa namaľovala na bielo každá strecha, efekt mestského tepelného ostrova by sa znížil o tretinu.
Ochladilo by to svetové mestá približne o 0,4 stupňa Celzia. Ochladzujúci vplyv bielych striech by bol citeľnejší počas dňa ako v noci a, samozrejme, najmä v lete.
Zatiaľ iba teória
„Náš výskum ukázal, že biele strechy, prinajmenšom teoreticky, môžu byť efektívnou metódou, ktorá dokáže znížiť teplo produkované mestom,“ povedal Keith Oleson, vedúci štúdie.
„Zostáva overiť, či je nápad maľovať strechy v mestách na bielo skutočne reálny. No táto možnosť si zaslúži ďalší výskum.“
Autori zdôrazňujú, že ich výskum je zatiaľ skôr hypotetickým pohľadom na typickú mestskú krajinu než analýzou nejakého konkrétneho mesta. No niektoré konkrétne údaje predsa len získali. Napríklad oblasť New Yorku by sa v letný podvečer ochladila o vyše jeden stupeň Celzia.
Praktické komplikácie
Výskum ukázal, že niektoré mestá by zužitkovali efekt bielych striech lepšie ako iné. Závisí to od umiestnenia mesta a jeho dizajnu.
Mestá s horúcou klímou, kam dopadá po celý rok pravidelne dosť slnečného svetla, by z bielych striech vyťažili najviac, rovnako by bol vyšší efekt aj pri väčšej hustote zástavby.
Naopak, pri strechách, ktoré umožňujú teplu viac prenikať dovnútra, by bol nižší.
V skutočnom svete by bol ochladzujúci efekt bielych striech o niečo nižší. Usadzovanie prachu a zvetrávanie by spôsobili, že biela farba by časom strácala svoje odrazové vlastnosti.
Okrem toho treba zobrať do úvahy, že niektoré časti striech nemožno namaľovať ani teoreticky, pretože sú v nich vetracie alebo tepelné otvory.
Ako to bude s emisiami?
Strechy natreté bielou farbou by súčasne ochladzovali aj vnútro budov.
Výsledkom, závislým od konkrétneho miestneho podnebia, by bola zmena množstva energie, používanej na vykurovanie a klimatizáciu budovy; logicky na vykurovanie by sa spotrebovalo viac, na klimatizáciu menej. Nepochybne by to ovplyvnilo nielen vonkajšiu teplotu, ale aj spotrebu fosílnych palív, emisie ktorých spájame s globálnym otepľovaním predovšetkým.
Ideálne by, samozrejme, bolo, keby sa takéto domy vykurovali s použitím slnečnej či veternej energie, no to nie je zatiaľ aktuálne, lebo netradičné energetické zdroje si na seba ešte nevedia zarobiť.
Oleson s kolegami plánujú svoj model ďalej zdokonaliť. Mal by poskytnúť viac konkrétnych informácií o tom, ako chrániť mestské obyvateľstvo pred rizikom spojeným s vlnami letných horúčav a celkovej zmeny klímy.
Hlavný zdroj: Národná vedecká nadácia (NSF)
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
