WASHINGTON. Hubblov kozmický ďalekohľad pred niekoľkými dňami zachytil pri sledovaní kométovitého telesa čudný útvar a prachové pruhy, ktoré naznačujú na celkom nedávnu čelnú zrážku dvoch planétok. Oznámil to David Jewitt z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (USA) s kolegami.
Vedci sa síce domnievajú, že podobné zrážky sú v tzv. páse planétok medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera bežné, no v dejinách astronómie dosiaľ nikto nijakú nepozoroval.
Trosky okolo telesa
Zvláštne vesmírne teleso označené ako P/2010 A2, ktoré má priemer približne 140 metrov, objavila 6. januára 2010 sieť ďalekohľadov LINEAR (Lincoln Near-Earth Asteroid Research, Lincolnský výskum blízkozemných planétiek). Tá vykonáva akúsi nebeskú strážnu službu s cieľom včas zachytiť telesá na kolíznom kurze k Zemi.
Podrobnejšie ho 25. a 29. januára 2010 skúmal Hubblov kozmický ďalekohľad. Snímky odhalili blízko samotného telesa záhadný vzor trosiek v tvare písmena "X", a navyše ešte viacero pruhov či prúdov prachu, ktoré sa tiahli za telesom.
"Je to čosi úplne iné ako hladké prachové obálky normálnych komét. Jednotlivé vlákna sa skladajú z prachu a štrku, podľa všetkého iba nedávno vyvrhnutého z jadra kometárneho telesa. Niektoré strhol tlak slnečného žiarenia a vytvárajú rovné prachové pruhy. Vo vláknach sú ponorené prachové zhustky, ktoré pravdepodobne pochádzajú z malých neviditeľných materských telies," povedal David Jewitt.
Kométa či asteroid?
Normálne kométy vstupujú do vnútorných oblastí slnečnej sústavy z rezervoáru prevažne ľadových telies v Kuiperovom páse a Oortovom oblaku na periférii slnečnej sústavy. Keď sa priblížia k Slnku a zohrejú sa účinkom jeho žiarenia a ľad blízko ich povrchu sa vyparuje. To vedie k vyvrhovaniu tuhého materiálu z kometárneho jadra.
P/2010 A2 však zrejme pochádza odinakiaľ, lebo obieha vo vnútornej časti pásu planétok, kde je pomerne teplo, a jeho susedia neobsahujú prchavé látky ako kométy. Pozorované prachové pruhy môžu byť pozostatky po zrážke dvoch telies, nie topenia ľadu na materskom telese.
P/2010 A2 (v strede s chvostom) pohľadom zo Zeme.
"Ak je toto vysvetlenie správne, nedávno sa zrazili dve malé a predtým neznáme planétky, čím vznikla spŕška trosiek, ktorú tlak slnečného žiarenia strháva do podoby chvosta, tiahnuceho sa od miesta zrážky," pokračoval David Jewitt.
Jadro P/2010 A2 by potom bolo zvyškom tejto veľmi rýchlej zrážky. Podľa teoretikov sa totiž planétky zrážajú typicky rýchlosťou takmer 18-tisíc kilometrov za hodinu, čo je zhruba päťnásobok rýchlosti guľky z pušky.
Proti kometárnemu vysvetleniu P/2010 A2 svedčí tiež fakt, že ďalekohľady na zemskom povrchu pri tomto telese nezachytili plyn.
Svedok katastrofy?
Obežná dráha P/2010 A2 zodpovedá členstvu v rodine planétok Flora, ktorá vznikla práve zrážkou väčších telies pred vyše 100 miliónmi rokov. Jeden či niekoľko fragmentov z tejto zrážky mohli neskôr, pred 65 miliónmi rokov, vyvolať dopadom na Zem katastrofu, pri ktorej vyhynuli veľké dinosaury.
Teleso P/2010 A2 tak novou zrážkou "zostalo verné rodinnej tradícii". V dobe pozorovaní Hubblovým kozmickým ďalekohľadom sa nachádzalo približne 290 miliónov kilometrov od Slnka a 145 miliónov kilometrov od Zeme.
Hlavný zdroj: Komuniké NASA a Space Telescope Science Institute, obe z 2. februára 2010. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
