SME

Borderlands - putovanie divočinou

Spájať herné žánre sa nemusí vždy vyplatiť. Ak sa však trafíte do priazne hráčov a vytvoríte hrateľný mix, budú vám ak nie bozkávať nohy, tak určite dávať svoje peniaze za prídavky, datadisky a pokračovania.

Spomeňme si na Londýn, v ktorého útrobách sa otvorili pekelné brány a jedine templári sa dokázali postaviť beštiám z iného sveta. Hellgate: London je dnes už minulosťou, neúspešným kusom kvalitného materiálu, ktorý sa dokonca dočkal i knižnej podoby. Napriek tomu, že sa okľukou vracia z východu a znovu otvára svoje online brány, hra v konečnom dôsledku neprerazila a nepredávala sa podľa predpokladov. Borderlands na to ide inak a predsa veľmi podobne. A podľa predajov i dobre.

Pozrite si ďalšie videá z hrania

Tenká hranica medzi kvalitným, hrateľným, zábavným, atmosférou nasiaknutým titulom a brakom, na ktorý by ste chceli radšej zabudnúť, je príliš tenká. Borderlands nás vezme na nehostinnú planétu Pandora. Pustina všade okolo, zmutovaná zver, drzí banditi. Nič príjemné, na dovolenku by ste sa radšej vybrali niekam inam. Ako herný svet pripomína Pandora kombináciu Falloutu, Divokého západu, Diabla a Šialeného Maxa. Na prvý pohľad tu máme strieľačku z vlastného pohľadu, pričom chodiť môžete kam len chcete, svet je otvorený. Lenže tak jednoduché to nie je a túlať sa po nehostinnej planéte nie je práve najbezpečnejšie. Zo začiatku musíte svoje kroky dobre zvážiť, nemáte ani otvorené dvere do ďalších lokácií, no prekvapiť vás môžu aj nepriatelia na vyššej úrovni ako vy, ktorí dokážu i pri minimálnej presile pohodlne vášho hrdinu zneškodniť.

Ale prejdime radšej na úplný začiatok. Príchod na Pandoru v starom oplieskanom autobuse má svoje čaro. Vyberiete si jednu zo štyroch postáv (každá sa špecializuje na čosi iné): tichý zabijak so sniperkou, klasický vojak, hromotĺk s fyzickými útokmi alebo nežná a neviditeľná vrahyňa. Napriek tejto pestrosti vám nik nebude brániť vo využívaní širokého portfólia zbraní, ktoré dostanete k dispozícii. Najlepšie po mŕtvych nepriateľoch. Propagované tisícky zbraní samozrejme nájdete. Len vedzte, že brokovnica je stále brokovnica, maximálne tak zmení farbu, pribudne niečo na hlavni a... a dôležité: zbrane majú odlišné štatistiky. Poškodenie, presnosť, rýchlosť nabíjania a streľby – to všetko sú dôležité faktory, ktoré rozhodujú, čo budete používať.

Nie vždy je najlepšie to, čo má maximálnu damage. Hranie z vlastného pohľadu totiž mení samotnú hrateľnosť a podľa štýlu vášho hrania si vyberáte zbraň. Vyhovuje vám viac samopal s vysokou kadenciou, no nižším poškodením a veľkým rozptylom? Má síce obrovský zásobník, ale vám to vyhovovať jednoducho nemusí, pri hraní by ste sa trápili. Podobne si môžeme dať príklad na sniperkách: menší zásobník, vyššie poškodenie, pomalšie nabíjanie? Alebo chcete namieriť na hlavu protivníka a v rýchlom slede stláčať spúšť? Či sú v hre milióny zbraní, to netušíme, rátať to nebudeme, no jednoznačne ide o pestrú výbavu, hoc ich môžeme rozdeliť podľa danej munície na revolvery, pištoľky, SMG, automaty, brokovnice a sniperky. Stačí? Stačí! Navyše munície nie je nikdy dosť a aj napriek tomu, že vypadáva z nepriateľov a nájdete ju tu a tam, v neskorších fázach budete šetriť. Alebo získate špeciálne vylepšenie, ktoré vám bude automaticky dopĺňať muníciu práve zvolenej zbrane.

Rozhodnúť sa, či je Borderlands akčnou hrou alebo RPG, nie je jednoduché: koncentrát z oboch totiž funguje na výbornú. Strieľačka z vlastného pohľadu v otvorenom svete je fajn nápad, no Pandora je pomerne pustá, nepriatelia spočiatku monotónni a až neskôr zistíte, že „diablovské“ manévre používate aj tu. Chodíte, strieľate, zbierate zbrane a v tomto prípade i muníciu, raz za čas štít. A peniaze samozrejme. Pusté prostredie síce striedajú zaujímavé lokality a prvotná prázdnota je nahrádzaná industriálnymi komplexmi, interiérmi, no vyprahnutosť planéty Pandora sa nezaprie a narazíte na ňu na každom kroku. Táto monotónnosť sa prejaví po dlhých hodinách hrania, keď budete mať na svojom konte tisícky mŕtvych nepriateľov. V užívateľskom prostredí strieľačky z vlastného pohľadu je to omnoho markantnejší problém, než napríklad pri izometrických rúbačkách.

Už vieme, že zbraní je nie je jedna hromada, ale hneď niekoľko. Zamrzí, že na zbrane máte len 12 slotov vo svojom inventári. Obmedzené miesto vo virtuálnom batohu sa stane problémom hlavne vtedy, ak máte viacero zbraní, ktoré využijete až neskôr, po postupe na vyššiu úroveň a k predavačovi máte dlhú štreku. Ovládanie ako také pri samotnej akcii funguje, v menu je orientácia zameraná na konzolové systémy, takže PC hráči budú musieť pretrpieť akoby spomalenosť celého systému. Škoda, že peniaze a muníciu nevezmete automaticky prejdením cez ne, ale ich musíte pracne zbierať zo zeme – prípadne pri viacerých vypadnutých objektov z jedného nepriateľa vezmete podržaním tlačidla všetko.

Herný RPG systém sa príliš do popredia nederie. Síce levelujete, hlavnému hrdinovi sa po poskočení o jednu úroveň zvýši hodnota zdravia, dostane bod, ktorý investuje do schopností, ale o nič viac sa nestaráte. Schopnosti sú samozrejme rôznorodé a pestrosťou určujú zameranie postavy, ktoré i pri vybranom charaktere následne formujete. Nepotrebujete k tomu ani desiatky košatých stromov vývoja postavy. Vlastnosti nahrádza používanie konkrétnych druhov zbraní: využívate automat? Po určitom čase vám stúpne používanie tohto druhu zbraní o jednu úroveň a budete rýchlejšie nabíjať, zvýši sa vám efektivita streľby, zníži rozptyl a podobne. Sami tak svojim konaním automaticky vylepšujete postavu v tom, čo aktívne používate - po Dungeon Siege ďalší príklad, kedy je tento spôsob výhodnejší ako pridávanie bodov do konkrétnych vlastností. RPG prvky majú veľký vplyv na akčnú časť. Tá sa môže zdať ako zásadná, v konečnom dôsledku vám ale nepomôže len presná muška (hoci je dôležitá), neustály pohyb (hoci je dôležitý), ale efektné využívanie vhodných zbraní. Zásah do hlavy býva zväčša kritický, no ak je súper na vysokej úrovni, znesie hneď niekoľko rán do hlavy. Musíte mieriť na citlivé miesta, no neznamená to, že nepriatelia začnú padať ako hnilé hrušky. Potrebujete aj silnú zbraň.

Stratégiu boja výrazne ovplyvňuje štít, chráni vás ako nabíjateľné brnenie. Pokým ho máte, neubúda vám zdravie a môžete sa radovať. Akonáhle vás nepriatelia trafia, začne absorbovať danú hodnotu damage a už sa treba mať na pozore. Ak štíty poklesne na nulu, pocítite to na zdraví. To sa ale na rozdiel od štítov automaticky neobnovuje, preto je optimálne pri zničených štítoch utekať niekam do úkrytu a prečkať nejakú dobu, pokým sa vám štít obnoví. Aby to nebolo málo, štítov je hneď niekoľko druhov a okrem maximálne možného poškodenia a času v sekundách, za ktorý sa znovu nabije (nepriama úmera platí: silný štít sa dlho nabíja...), môžete sledovať aj bonusové vlastnosti ako poškodenie ohňom pri atakoch na krátku vzdialenosť. Vidíte, nie je to len taká obyčajná strieľačka.

Obyčajné nie je ani spracovanie. Level dizajn sme už načrtli, mierna fádnosť otrávi až po opakovanom navštívení známych miest. Stačí prvý pohľad na grafické spracovanie a pošteklí vás jeho odlišnosť. Teraz je už len otázne, či vás metóda cel-shade poteší alebo nie. Komixový výzor čiernou čiarou potiahnutých objektov môže u niekoho evokovať striedmejšie a jednoduchšie spracovanie, no zároveň je výzor hry diametrálne odlišný od ostatných projektov. Cel-shade spracovanie sme už videli v mnohých hrách (XIII, Prince of Persia...) a nevadilo nám to. Je teda len na samotnom hráčovi, či privíta onakvejší svet alebo mu viac sadne realistickejšie prostredie. Rozhodne však nebadať zníženú kvalitu samotných textúr alebo grafických efektov či animácií.

Ohľadom zvukových efektov sa nedá príliš dlho filozofovať: to čo znieť má, je i adekvátne nasamplované, no i napriek tomu panuje v pustine príliš veľké ticho, ktoré len čiastočne podfarbuje hudba ozývajúca sa v prípade bojov. Výstrel zbrane poriadne zaduní, zmutovaní nepriatelia škriekajú, ale je to akosi málo. Chýba tam viac podmazu, efektov v pozadí. Pri putovaní po vlastných tak okrem svojich krokov nebudete často nič počuť. Má to svoje vysvetlenie, veď predsa idete po pustine, miestach, kam by ste ani za nič v nevkročili a živé organizmy nie sú v prevahe. Rozdiel medzi bojom a chvíľami pokoja je až príliš markantný. Opakujúce sa hudobné motívy neplnia naplno funkciu skutočne pútavého sprievodu. Sú to rýchle skladby, ťažko zapamätateľné, ťažko rozlíšiteľné a vnímať ich budete len preto, že indikujú blížiaci sa, respektíve po stíchnutí ukončený súboj.

Pustiny sú samozrejme rozsiahle a do ďalších oblastí vstupujete z centrálnej lokácie cez špeciálne portály. Chodiť alebo behať len po vlastných síce je zábavné, avšak v prípade Borderlands i postupne unavujúce. Preto nám vývojári sľúbili využívanie vozidiel. To platí, len škoda, že tu máme jedno a navyše slúži len čisto ako váš dopravný prostriedok. Očakávali sme bohatú modifikáciu tátoša (výber farby to nezachráni), avšak nič také sa žiaľ nekoná. Budeme si teda musieť počkať na Rage.

Borderlands, ako každé správne akčné RPG, musí ponúknuť plnohodnotný multiplayer. Tu je dokonca jednou z dôležitých súčastí. Kooperácia štyroch postáv sa priam núka už len z princípu výberu odlišných charakterov. Prispôsobené sú tomu i niektoré vybrané schopnosti povolaní, kedy napríklad streľbou do vlastných radov nie uberáte zdravie kamarátom, ale im ho naopak pridávate. Nemusíte brať ale multiplayer ako nutnosť, zabavíte sa aj sami. Hra prostredníctvom internetu môže byť i rýchla, takže dohadovanie sa s priateľmi môžete nechať na víkendy, kedy budete mať čas všetci a pomimo môžete trénovať s kadekým. Princíp hrania zostáva totožný, len treba počítať s výrazným nárastom nepriateľov. Ale veď preto beháte po mape až štyria.

Na záver tu máme samotnú náročnosť a jej vplyv na zábavu. Obrovské množstvo postranných questov vás nenúti otvárať dvere tak ako diktuje príbehová línia. Tá je vo svojej podstate jednoduchá a venovať sa hľadaniu špeciálneho Vaultu môžete, no keďže sa posun objavuje sporadicky a zasvätenie do deja nie je adekvátne, zápletku príliš komentovať nebudeme. Určite nepremeškajte možnosť zlepšovať sa pomimo, braním sekundárnych questov. Často sa totiž stane, že venovaním sa čisto hlavným úlohám natrafíte na silnejších nepriateľov, ktorí vás budú pravidelne zabíjať alebo sa hranie stane skôr frustrujúcou záležitosťou ako zábavou. Negatívom postranných úloh na druhú stranu je, že sa musíte vracať na už videné miesta. Respawn nepriateľov nie je vôbec strašný a aspoň sa cestou nenudíte, hoc niekedy považujete za plytvanie aj jeden projektil z SMG, ktorým pohodlne skolíte slabučkého nepriateľa. Po smrti sa objavíte na špeciálnom mieste, mŕtvi nepriatelia z hrobov nepovstali, takže obavy z nekonečného naháňania sa nehrozia. Pri prechode z jednej mapy do druhej ale protivníci znovu ožijú.

Zhodnotenie Borderlands je náročné. Nájde sa dosť toho, aby ste nad spojením akcie a RPG z vlastného pohľadu mávli rukou. Plytká zápletka, spracovanie nie každému sadne, po 20. úrovni už všetko poznáte a len sa naháňate za lepšou výbavou, po 20-30 nahraných hodinách sa začnete mierne nudiť. Lenže práve to je cieľom akčných RPG, prinútiť hráča stráviť drahocenný čas snorením po silnejšej zbrani aj napriek monotónnej a neustále opakujúcej sa činnosti. V prípade Borderlands to nefunguje tak na výbornú ako v neustále omieľanom Diable, ale to vlastne málokde – čestným zástupcom je možno Torchlight. Lenže v Borderlands sa pozeráme z vlastného pohľadu a poriadne sa tu strieľa, takže to treba oceniť.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu