robil prvé rodinné a skupinové terapie. Narodil sa pred 140 rokmi.
Alfred Adler
7. február 1870 - narodil sa vo Viedni
1902 - pripojil sa k diskusnej skupine Sigmunda Freuda
28. mája 1937 - zomrel v Aberdeene v Škótsku
Keď mal štyri roky, ešte nevedel behať, pretože trpel krivicou. V piatich skoro umrel na zápal pľúc. Prežil, ale jeho mladší brat nie. To rozhodlo, že sa dieťa z hudobne založenej rodiny nestalo operným spevákom, ale lekárom. Psychológom, ktorý učil, že detstvo vo veľkej miere ovplyvňuje ďalší život a všetko, čo v ňom robíme, ako myslíme, čo cítime, je dané tým, čo chceme dosiahnuť.
MenejcennosťAlfred Adler sa rozhodol liečiť tie choroby, na ktoré neplatili tradičné lieky. Keď doštudoval medicínu na viedenskej univerzite, otvoril si prax v chudobnejšej štvrti Viedne neďaleko Prátra.
K jeho pacientom patrili cirkusoví artisti, ktorých neobyčajné schopnosti priviedli Adlera k pojmom ako organická menejcennosť a jej kompenzácia. Pocit menejcennosti mal podľa Adlera každý, rozdiel bol v tom, či ho človek dokázal využiť vo svoje prospech, alebo na úkor spoločnosti.
S veľkým oduševnením sa Adler snažil pochopiť svojich pacientov. Založil jednu z troch klasických škôl hĺbkovej psychológie. Nazval ju individuálna psychológia, aby zdôraznil nedeliteľnosť a jedinečnosť indivídua, ktoré je zviazané so svojím okolím.
Jeho heslo bolo „vidieť očami druhého, počúvať ušami druhého a cítiť zmyslami druhého“, teda spolupráca s ostatnými. Veľký vplyv na vznik sociálneho citu mala podľa Adlera matka, ktorá poskytuje dieťaťu skúsenosť a dôveru a ktorú dieťa postupne prenáša aj na ostatných vo svojom okolí.
„Nie sme v stave myslieť, cítiť, chcieť či konať bez toho, aby pred nami nebol cieľ,“ napísal v roku 1914 Adler.
Freud a ViedenčaniaV roku 1902 ho známy rakúsky psychiater Sigmund Freud pozval, aby sa pripojil k malej diskusnej skupine. Neskôr z nej vznikla známa Viedenská psychoanalytická spoločnosť a Adler bol jej prvým prezidentom. Nebol Freudovým žiakom ani sa s ním v mnohých veciach nezhodoval. Zdôrazňoval pojem individuálna psychológia, aby sa odlíšil od názorov otca psychoanalýzy, ktorý tvrdil, že myseľ sa skladá z viacerých častí. Adler videl ľudí ako komplexné, cieľavedomé osobnosti, ktoré sú pripútané k rodine, zamestnaniu a spoločnosti.
Jeho vzťah s Freudom niektorí odborníci opisujú ako ukážkový príklad problematiky rodinnej konštelácie: Freud bol prvorodený a mal druhorodeného brata Alfreda, Adler bol druhorodený a jeho starší brat sa volal Sigmund.
Socializmus a vojnaAdler sa zaujímal aj o politiku. Bol nadšencom socializmu, ale odmietal boľševizmus, ktorý si príliš zakladal na moci. Socializmus Adler vnímal ako sociálny systém, kde tovar a služby vlastní vláda a distribuuje ich ľuďom. Na schôdzkach socialistov sa stretol so svojou budúcou manželkou Raisou Timofejevnou Epsteinovou, ruskou feministkou a radikálnou revolucionárkou. Vzali sa a mali spolu štyri deti. Dvaja synovia neskôr vyštudovali psychiatriu a založili v New Yorku Inštitút Alfreda Adlera.
Počas 1. svetovej vojny pôsobil Adler ako lekár v rakúskej armáde na ruskom fronte, neskôr ako lekár v detskej nemocnici. Po vojne zakladal v Nemecku a Rakúsku detské kliniky, ktoré úspešne fungovali, až kým sa k moci nedostal nacistický vodca Adolf Hitler. Adler sa stal zrejme prvým psychológom, ktorý pôsobil na školách.
Pracoval s učiteľmi i rodinami a pomáhal deťom riešiť ich problémy. Robil pravdepodobne prvé rodinné terapie a komunitnú psychiatriu. „To, čo je dnes trendom: nepracovať iba s rodičmi, keď má dieťa problém, ale pracovať s celou rodinou, s prostredím, ktoré dieťa obklopuje,“ vysvetľuje Daniela Čechová zo Slovenskej adlerovskej spoločnosti, ktorá u nás funguje od roku 2002.
Spolky Adolfa AdleraPo vojne veľa prednášal, hlavne v Spojených štátoch, a patril k najznámejším psychológom západného sveta. V roku 1922 sa v Mníchove konal 1. medzinárodný kongres pre individuálnu psychológiu, po svete sa zakladali spolky Alfreda Adlera.
On písal články o ženských právach, rovnocennosti pohlaví, práve na potrat, príprave učiteľov či o poradenských centrách. Dve jeho knihy - Zmysel života a O nervóznom charaktere - sú na zozname 100 najvýznamnejších diel psychoterapie.
Po vzostupe Hitlera sa psychiater židovského pôvodu stiahol. V roku 1934 s rodinou definitívne opustil Viedeň a usadil sa v Spojených štátoch. Toho, kam Hitlerov pocit menejcennosti doviedol Židov a väčšinu sveta, sa už nedožil. Zomrel v roku 1937 na infarkt. Počas prednáškového turné v Škótsku.
