BRATISLAVA. Zastaviť boj proti klimatickej zmene môže byť záujmom nejakej zahraničnej tajnej služby. Pre britský denník Independent to povedal bývalý poradca britského premiéra pre vedu Sir David King.
Tvrdí, že minuloročná krádež e-mailovej korešpondencie vedcov z Klimatickej výskumnej jednotky (CRU) Východoanglickej univerzity v Norwichi bola „príliš rafinovaná, aby to bola práca jediného hackera". Jednou zo špekulácií bolo, že za únikom emailov, ktoré vraj dokazovali prikrášľovanie faktov, stáli ruskí hackeri.
Viac ako neprofesionálna emailová komunikácia na anglickej univerzite však robí zlé meno klimatológom Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), ktorý zastrešuje OSN. Ten zbiera vedecké poznatky klimatológov a zostavuje z nich súhrnnú správu. Ako sa minulý mesiac ukázalo - tá z roku 2007 obsahuje viaceré nepresnosti.
Pocity alebo veda?Organizácia pri OSN by mala pripravovať podklady o budúcom vývoji klimatických zmien. S tými narába svetová politická a ekonomická špička na svetových zasadnutiach. Rozhoduje sa pritom o miliardách dolárov.
Klimakauzy:
Climagate: z britského CRU ukradli e-maily klimatológov. Mali dokazovať, že manipulovali dátami a bojovali proti konkurentom s iným názorom.
Himaláje: odhad topenia ľadu IPCC sa zakladal na článku v populárno-vedeckom časopise.
Ľadovce: IPCC použil ako zdroj horolezecký časopis a dizertačnú prácu študenta.
IPCC napriek tomu nepracuje vždy s overenými zdrojmi. Asi pred dvoma týždňami sa ukázalo, že panel predpovedal topenie sa ľadovcov v Himalájách na základe subjektívnych pocitov istého indického vedca, ktorý medzičasom svoje vlastné tvrdenia odvolal. IPCC si však neoveril pôvod, odkiaľ informácia pochádza.
Britský Sunday Telegraph sa preto rozhodol problematickú pasáž o svetových ľadovcoch overiť. Zistil, že panel pochybil aj v ďalších prípadoch. Odvoláva sa napríklad na horolezecký časopis či študentskú prácu, ktorá zahŕňa rozhovory s horolezcami. Ani jeden zdroj však neprešiel prísnym vedeckým posudzovaním.
„Sám som sa tomuto nevenoval a neviem, prečo glaciológovia v IPCC postupovali práve takto," hovorí klimatológ Milan Lapin, vedúci Oddelenia meteorológie a klimatológie na Univerzite Komenského. „Fakty sú však isté: horské ľadovce väčšinou ubúdajú rýchlym tempom. V správach IPCC sú tisíce citácií a veľké množstvo faktov, stalo sa to, že niekoľko z nich je chybných."
Problémom však je, že po podobných pochybeniach panelu už vedcom široká verejnosť prestáva veriť.
Pačaurí? Nech odstúpiPostupy IPCC sa pritom nepáčia ani niektorým vedcom, ktorí sú súčasťou panela. Kanadský klimatológ Andrew Weaver napríklad vyzval predsedu IPCC Rádžendra Pačaurího na rezignáciu. Ten však svoje odstúpenie odmieta. Tvrdí, že pochybenia nastali iba výnimočne a v budúcnosti sa čosi podobné už nestane.
O tom, že by Pačaurí mal odstúpiť, je presvedčený aj slovenský klimatológ Lapin - sám bývalý posudzovateľ a člen IPCC. „Myslím si, že by odstúpiť mal. Nie je vedec v problematike klimatológie a na tej pozícii by mal byť vedecký pracovník," povedal Lapin pre SME.
Elitní vedci v odbore sa bránia, že metodologické zlyhanie organizácie ešte neznamená, že naša planéta sa prestala prehrievať. „Je to však dobré ponaučenie," hovorí o problémoch IPCC Lapin.
Podľa predbežných odhadov by sa malo „do konca tohto storočia roztopiť napríklad sedemdesiat percent ľadovcov," hovorí čínsky glaciológ Yao Tandong.
Štáty poslali svoje ekozáväzky. Nestačia
Sľuby o znižovaní emisií, ktorými sa zaviazali krajiny na základe summitu v Kodani, nebudú stačiť na splnenie ambicióznych cieľov.
OSLO, BRATISLAVA. S takmer dvojmesačným odstupom je čoraz jasnejšie, že klimatická dohoda z decembrového kodanského summitu je z pohľadu vedcov fiaskom.
Ukázalo sa to aj včera, deň potom, ako vypršala uzávierka sekretariátu OSN pre klimatické zmeny. Jednotlivé štáty sveta ju mali informovať o svojich záväzkoch na zníženie emisií skleníkových plynov. Hoci do stanoveného termínu sa ich prihlásilo vyše 50 vrátane najväčších znečisťovateľov, expertov nepotešili.
Väčšina zo štátov, ktoré sa OSN ozvali, žiada len „pridruženie“ ku kodanskej dohode a plány na zníženie ich emisií nemajú podobu konkrétnych čísel, ale rozsahov. A tie sú prinízke.
Skromné záväzkyCieľom dohody z Dánska je spomalenie otepľovania Zeme na menej ako dva stupne Celzia oproti obdobiu pred priemyslenou revolúciou.
Štáty to plánujú naplniť rôznymi cestami. Európska únia vrátane Slovenska prisľúbila zníženie emisií do roku 2020 o 20 percent oproti roku 1990. Ak sa na odvážnejšie škrty odhodlajú aj ostatní, bude to až 30 percent.
Spojené štáty, ktoré sú spolu s Čínou najväčším znečisťovateľom, sa zaviazali k štyrom percentám v rovnakom období.
Peking prisľúbil svoje emisie obmedziť v pomere k ekonomickému výkonu, čo v konečnom dôsledku povedie len k ich pomalšiemu zvyšovaniu. Austrália sa v rovnakom období zaviazala k 5 až 25 percentám. „Väčšina industrializovaných krajín je v kategórii 'nedostatočné',“ povedal agentúre Reuters Niklas Hoehne z konzultačnej firmy Ecofys.
„Nestačia sľuby Spojených štátov ani Európskej únie. Hlavné rozvinuté krajiny sú ďaleko za očakávaniami, s výnimkou Nórska a Japonska,“ dodal Hoehne. Ecofys odhaduje, že namiesto dvoch stupňov spôsobia vlády zvýšenie teploty o 3,5 stupňa. Šancu dosiahnuť právne záväznú dohodu, v ktorej by uviedli aspoň horné hranice svojich skromných záväzkov, dostanú štáty na koncoročnom summite v Mexiku.
Takmer nulová šancaĽudia zasvätení do problematiky to však neočakávajú. Politici, ekonómovia, vedci aj aktivisti oslovení britským denníkom Guardian šancu na dohodu označili za „takmer nulovú“.
Problém je napokon už v kodanskej dohode. OSN za nezáväzný označila aj nedeľný termín, do ktorého štáty mali oznámiť svoje záväzky. „Je to termín, ktorý nie je termínom pre dohodu, ktorá nie je dohodou,“ napísal o tom na blogu reportér BBC Richard Black, ktorý sa venuje životnému prostrediu.
Pavol Szalai
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
