ITHACA. V časopise Science to oznámili Chris Wilson a Paul Sherman z Cornellovej univerzity v Ithake, štát New York.
Skúmali vírníky (kmeň Rotifera) z radu Bdelloidea. Tieto sladkovodné bezstavovce sú síce mikroskopické živočíchy, majú však mimoriadne zložitú stavbu tela i fyziológiu. Biológov neustále prekvapujú a občas priam šokujú.
Žiaden sex
Bdelloidné vírniky sa napríklad už 30 miliónov rokov vyvíjajú bez sexu. Podľa evolučnej teórie Červenej kráľovnej (meno dostala po postave z Alice v krajine zázrakov) mali pred dlhým časom vymrieť v dôsledku pôsobenia nových parazitov a iných patogénov, na ktoré sa pri nepohlavnom rozmnožovaní nestihli zadaptovať.
Výhodou pohlavného rozmnožovania je neustály vznik nových génových kombinácií, takže je šanca, že aspoň niektoré odolajú novým hrozbám. Bdelloidné vírniky sa množia klonovaním, ich genofond sa prakticky nemení. Napriek tomu sa rozrôznili na vyše 450 druhov.
Chris Wilson a Paul Sherman teraz zrejme tajomstvo bdelloidných vírnikov odhalili. Drobné tvory sú majstrami v únikoch. Vynieslo im to hlavný článok a fotografiu na obálke časopisu Science, čo potvrdilo ich postavenie prírodovedných "celebrít".
Odviate vetrom
Vedci zistili, že keď bdelloidné vírniky čelia patogénu, vyschnú a nechajú sa odfúknuť vetrom. Po styku s vodou ožijú. Vďaka tomu milióny rokov žijú bez sexu.
Vedcov inšpirovali tri fakty: 1. bdelloidné vírniky dokážu opakovane prežiť až deväťročné obdobia vo vyschnutom stave, 2. dobre sa vtedy šíria vetrom, 3. rýchlo kolonizujú a množia sa takmer v každom zavodnenom prostredí, hocako krátkodobom.
Chris Wilson infikoval populácie bdelloidných vírnikov hubami. Do niekoľkých týždňov uhynuli. Následne na rôzne dlhé časy vysušoval iné infikované populácie, aby ich opäť zavodnil. Huby boli oveľa citlivejšie na sucho ako vírniky. Čím dlhšie zostávali infikované populácie vírnikov vysušené, tým úspešnejšie sa zbavovali húb a unikali záhube.
Vedci potom dali vysušené bdelloidné vírniky infikované hubami do veternej komory. Zistili, že sa dokázali šíriť bez húb a zakladať neinfikované populácie. Za sedem dní "poletovania" mali toľko populácií bez húb, ako po troch týždňoch dehydratácie bez vetra.
Záver je jasný: prostredníctvom vlastného vysušenia a pasívneho unášania vetrom dokážu bdelloidné vírniky nepretržite zakladať nové neinfikované populácie.
Evolučná skrývačka
"Tieto živočíchy sa v zásade hrajú na evolučnú skrývačku. Môžu sa nechať unášať vetrom, aby kolonizovali biotopové ostrovčeky, kde niet parazitov. Tam sa rýchlo rozmnožia a znovu odídu skôr, ako ich dolapia nepriatelia. Účinne im to umožňuje uniknúť biologickým nepriateľom bez toho, aby museli využívať sex, pričom používajú mechanizmy, ktoré nedokáže napodobniť nijaký iný živočích," uzavrel Paul Sherman.
Sex umožňuje zložitým organizmom pružne geneticky reagovať na environmentálne hrozby, no znižuje efektívnosť prenosu génov na polovicu, rozbíja úspešné kombinácie génov, šíria sa ním choroby a napokon je energeticky veľmi náročný. Zdá sa však, že jeho výhody obrovsky prevažujú nad nevýhodami: sexuálnych je vyše 99 percent živočíšnych druhov. Nepohlavné živočíchy očividne riskujú. Vírniky ukazujú, že to ide aj milióny rokov.
Zdroje: Science z 29. 1. 2010, Komuniké Cornell University z 28. 1. 2010. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
