Washington 22. apríla (TASR) - Púštne mravce spevňujú povrch mravenísk kamienkami a obliakmi, ktoré vynášajú zo spodných vrstiev pôdy. Týmto spôsobom mohli nemalo mierou prispieť k vzniku najvrchnejšej vrstvy púštnych pôd. Uvedenú hypotézu predostrela na zasadaní American Geophysical Union (AGU) geologička Katherine Leonardová z Portland State University.
Leonardová sa zaoberala vplyvom činnosti mravcov na vznik vrchnej vrstvy púštnych pôd. Táto vrstva, odborníkmi nazývaná pavement (dlažba), sa skladá hlavne z malých kamienkov a leží nad hrubou subvrstvou jemnej pôdy. Dá sa nájsť aj na vonkajšej strane mravenísk v púšti štátu Oregon.
Práve túto ochrannú vrstvu jedného mraveniska Leonardová narušila a kamienky rozložila v blízkosti vchodu. Kamienky označila farbou, aby zistila, ako boli použité pri obnove mraveniska. Výsledok bol prekvapujúci: Mravce opravili svoj príbytok po 16 mesiacoch, pričom iba zo štvrtiny použili označené kamienky a zvyšok vyniesli zo spodnejších vrstiev pôdy.
Geologička na základe uvedeného poznatku vyslovila hypotézu, že vrchná vrstva púštnej pôdy môže byť z veľkej časti dielom mravcov. Jediná kolónia mravcov podľa Leonardovej dokáže za dva roky pokryť jednocentimetrovou vrstvou kamienkov jeden meter štvorcový púštnej pôdy. Za tisíce rokov sa takto dá "vydláždiť" množstvo pieskových dún.
