Londýn 22. apríla (TASR) - Americkí antropológovia s pomocou štatistikov vypočítali, že prví zástupcovia rádu primáty existovali už pred 82 miliónmi rokov. Týmto tvrdením, ktoré zdôvodňujú v britskom časopise Nature, poriadne zatriasli rodokmeňom človeka.
O dobe pred 65 miliónmi rokov máme v súčasnosti takúto (zjednodušenú) predstavu: Zem sa zrazila s asteroidom, v dôsledku čoho vyhynuli dinosaury; prvý zástupca rádu primáty sa hompáľal pod rúškom noci v korunách stromov a pripravoval pôdu pre svojich ľudských nástupcov na ovládnutie sveta.
Tím antropológov a štatistikov z USA prišiel teraz s hypotézou, že primáty mali vtedy na svojom chlpatom chrbte už takmer 20 miliónov "krížikov". Odhad Simona Tavarého z University of Southern California v Los Angeles sa zakladá na novom štatistickom postupe.
Doteraz sa podľa Tavarého postupovalo tak, že sa vzal vek najstaršej známej fosílie a "pridalo sa pár miliónov rokov." U primátov rovnica vyzerá takto: 55 miliónov rokov plus 10 miliónov rokov rovná sa 65 miliónov rokov.
Americkí vedci tvrdia, že ich postup je vedecky lepšie odôvodnený. Časový odstup medzi najstaršou známou fosíliou určitej skupiny a jej posledným spoločným predkom zistili tak, že zarátali počet v súčasnosti existujúcich druhov primátov (235), odhadovanú priemernú dĺžku existencie druhu (asi 2,5 milióna rokov), vek geologických vrstiev a počet fosílií, ktoré sa v nich našli.
Pre svoju analýzu použili vedci údaje o 474 fosílnych druhoch primátov. Vyšlo im, že prvý spoločný predchodca všetkých dnes žijúcich primátov musel existovať už pred asi 81,5 miliónmi rokov a že odvtedy sa vyvinulo celkom 8000-9000 druhov. To znamená, že tisíce druhov primátov sme ešte neobjavili ani ako skameneliny.
Spomínaný praprimát mohol vážiť asi 500 gramov a bol aktívny v noci. Tavaré a jeho kolegovia sa domnievajú, že mal pazúry na prstoch rúk a nôh, ktorými sa ako mláďa pridŕžal matky. Jeho dve veľké oči smerovali napred a umožňovali mu trojrozmerné videnie.
Tento praprimát žil v trópoch to je ďalšia hypotéza, ktorá je v protiklade s mienkou väčšiny odborníkov. Tí ho zaraďujú skôr do chladnejších severných oblastí. Vyvstáva aj otázka, prečo sa z predchodcu všetkých primátov sa nezachovali žiadne fosílne zvyšky. Tavaré to vysvetľuje tým, že zvyšky relatívne mladých tvorov sa vo vlhkej južnej klíme nemohli dlho uchovať.
Ak by tento názor akceptovala široká odborná verejnosť, museli by sa dejiny primátov a človeka prepísať. Dvadsať miliónov rokov navyše by znamenalo, že na vývoj primátov mal vplyv aj kontinentálny drift, ktorý rozdelil prakontinent Gondwana na dnešných šesť svetadielov.
Nové číslo by malo vplyv aj na posledného spoločného predka človeka a šimpanza. Ich cesty by sa tak rozdelili už pred ôsmimi miliónmi rokov a nie pred piatimi.
