;) |
A pritom vás hneď chytí za srdce úvod. Pri inštalácii. Vývojársky tím Rebellion má za sebou dosť kvalitných projektov, pripravuje Aliens vs. Predator. Bethesda je známa nielen ságou The Elder Scrolls, podarilo sa jej kvalitne spracovať i Fallout. Mickey Rourke nadaboval hlavného hrdinu, skutočného člena špeciálnej jednotky Dicka Marcinka. A jeden z jeho príbehov si máme možnosť vychutnať. Hrať to môžeme akčným strieľaním ale i tichým zakrádaním sa. No perfektné! No ani nie, pretože potom vás hra samotná bez mihnutia oka nakopne medzi nohy behom prvých pár sekúnd hrania.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Rogue Warrior je strieľačka z vlastného pohľadu. Arkádová. Takže bežíte, strieľate, ukryjete sa, vykloníte sa, strieľate, virtuálny Dick Marcinko s geniálnym Mickeyho Rourke-a neustále posiela niekoho niekam, každé tretie slovo je f*ck a pri behu okolo mŕtveho nepriateľa zachrípnutým hlasom prehodí „dead piece of shit“. A po dvoch hodinách sa to skončí, objavia sa záverečné titulky. Hurá?
Dick Marcinko je drsný chlap, dej odohrávajúci sa v roku 1986 nás hodí do obdobia končiacej Studenej vojny je určený práve pre neho. Sovietsky zväz totižto plánuje poslať dobrej, lepšej, najsambombastickejšej Amerike pozdrav. Nukleárny. Veľmi zlý nápad a Dick je predsa chlap, nebude čakať na posily a všetko vybaví sám. Taký je to sympaťák, taký je to hrdina. Dobre, príbeh je tak trochu nasprostastý, ale taktiež nečakáme, že Chuck Norris dokáže povedať rozvitú vetu. Boj proti presile v starom štýle dnes však evokuje nie nostalgické spomienky, ale kruté skúsenosti s budgetovými strieľačkami za pár euro. Až na to, že toto by mala byť AAA hra. A pár euro stáť nemusí.
Klasický akčný štýl je obohatený o mierne stealth prvky. Ukrývať za prekážky sa musíte, v priamej konfrontácii s nepriateľom nevydržíte príliš dlho a stačí sekunda, dve pod priamo paľbou a Dick nestihne ani drsnú hlášku dopovedať a už sa metá v smrteľných kŕčoch na zemi. Tým pádom sa dostávame k akejsi napodobenine Gears of War, pretože pri pritlačení sa k prekážke sa pohľad kamery prepne na externú. Pohybových animácií mnoho nie je, navyše je ovládanie tak trochu nedôsledné, obmedzujúce – jednoducho podivné. Zameriavacím krížom sa teda presuniete na miesto, ktoré trčí nepriateľovi spoza prekážky, bum-bum-bum, je jedno, či je to vlas na hlave alebo pridlhý necht na nohe, pár rán a leží na zemi. Na headshoty sa taktiež nehrá, veď ani nedokážete presne namieriť (pokým neukoristíte Dragunova samozrejme) na roztopašnú gebuľu nepriateľa. Ich inteligencia je na tragickej úrovni. Pokým sa nepohnete vy, nespravia krok ani oni. Ukryjú sa. Ukryjete sa vy. Čakáte. Idete sa najesť. Dávajú dobrý seriál. Vrátite sa. Nič. Dvojica nepriateľských vojakov čaká. Tak ich odstrelíte a ide sa ďalej.
Na radare vidíte nepriateľov: ak sú vyznačení červenou farbou, vedia o vás, ak zelenou, netušia o vašom vražednom nožíku v rukách. Prikradnete sa zozadu, šmik-šmik a Dick predvedie krvavo-efektný kúsok. Zapichne nepriateľovi nôž do hlavy. Alebo do rozkroku. Alebo ho udusí, zlomí mú väzy. Jednoducho drsná zábava s drsným chlapom. Lenže čakanie v úkryte na správny moment čoskoro unudí, tak vezmete flintu do rúk a hybaj to všetko kosiť. Po dvoch hodinách zachránite svet, neveriaco hľadíte na obrazovku s pretierate si oči či skutočne to, čo vidíte, sú záverečné titulky. Teraz sa už len rozhodnúť, či je to dobré, že to skončilo alebo ľutujete vyhodené peniaze.
Čo sa týka technického spracovania a herného dizajnu, uroníte slzu bezmocnosti a zúfalosti. Rogue Warrior vyzerá zle. Fakt zle. Z pohľadu technologického i hrateľnosti sa úbohosti tomuto niekoľko rokov vyvíjaného projektu vyrovná máločo. Dobre, možno niektorá zo strieľačiek od poľských City Interactive, ktorú kúpite za nejakú tú ľudovú stovečku (v Skk) či koľko a vývoj pokračovania im trvá tak 2 mesiace. Či sa pozrieme na kvalitu textúr alebo maximálnu jednoduchosť koridorového modelu postupu, budeme zhrození. Šedivá mozaika komunistického industriálneho komplexu možno má svoje korene v realistickom spracovaní, ale nekvalitným spracovaním robí z vizuálnej stránky odpudivú až ohyzdnú hru s opakujúcimi sa objektmi, niekedy i miestnosťami a zúfalo obmedzujúcim koridorom. Stále idete rovno za nosom. Keď už vykračujete niekde vonku, očakávajúc aspoň desať krát desať metrov rozsiahlu ohradu, obmedzujúca reťaz zúfalého dizajnu vás núti chodiť po úzkych cestičkách ohraničených krabicami, budovami, trubkami.
Hrá sa to ako klasický budget. Nečakajte nič osviežujúce a dokonca ani nič prehnane zábavné. Raz za čas sa síce stane, že sa drsne uškrnete a poviete si ako nádherne to ten komunista schytal. A potom zas desiatky minút strávite nepekných koridoroch. Vezmime si však to dobré: Mickey Rourke má skvelý hlas a hoc je vulgárny až príliš, zafarbenie hlasu nemá chybu. To, že Dick Marcinko už prototypom hrdinu nie je (zarastený, vlasy stiahnuté do copíku ako Steven Seagal v najlepších rokoch), nejedného hráča rozhodí a pamätníci si spomenú na Johna Mullinsa zo Soldiers of Fortune a jeho príťažlivé fúzy. Vynikajúca je hudba, akoby vystrihnutá z b-čkových akčných filmov. Navyše sa dynamicky mení a aspoň tá jediná sa snaží dvíhať atmosféru prestreliek do uspokojivých výšin. Nebojí sa pritvrdiť, tvrdé rockové melódie striedajú typické z amerických filmov. Až je človeku tak podmanivej a chytľavej hudby v tak hlúpej hre ľúto.
Príbeh sa teda skončí skôr než sa stihne rozbehnúť a že to je nečakaný a razantný rez, netreba pripomínať. Multiplayer sa nám akosi nepodarilo spustiť, keďže po autorizácii na Steame sa hra odmietla aktivovať pre náš región. Cenege palec smerom nahor. Lokalizáciu nečakajte, hra nemá ani titulky, potrebovať ich ani nebudete, väčšina by musela byť cenzúrovaná. Rogue Warrior je strieľačkou, ktorá dokonca nepotrebuje ani mapu, ani šípku ukazujúcu smer, kadiaľ máte ísť. Idete rovno za nosom a podobne ako v tutoriáli k Modern Warfare 2 sa cítite ako na strelnici. Len tí druhí opätujú paľbu. Zábava? To môže tvrdiť len človek, ktorý nehral žiadnu akčnú strieľačku za posledných 15 rokov.
