BRATISLAVA. Obezita je zrejme najhoršou epidémiou 21. storočia. V rozvinutých krajinách s ňou väčšinou neúspešne bojuje viac ako polovica populácie vrátane detí.
Práve pre vysoký podiel detskej obezity hrozí, že se prvý raz po dlhom období zastaví nárast priemerného veku obyvateľstva.
Rozkážeme vetru, dažďu?
Niektoré populárne recepty boja s prebytočným tukom sa podobajú na heslo z päťdesiatych rokov Rozkážeme vetru, dažďu; sú nielen rovnako smiešne, ale aj neúčinné.
Predovšetkým preto, že nerátajú s tuhým odporom, aký kladie najrôznejším diétam náš mozog a celý organizmus.
Schudnúť totiž často nie je iba otázka vôle, ale dlhodobých procesov, ktoré siahajú do praveku Homo sapiens.
Pomalá evolúcia
Všeobecne viditeľný prírastok podkožných vrstiev tuku v našich telách je následkom dramatických zmien životného štýlu v uplynulých sto rokoch.
Obyvatelia vyspelých krajín teraz majú k dispozícii nielen dostatok kalórií, ale aj počítačov či televízorov. Tým nešťastne kombinujú prebytok energie s nedostatkom pohybu.
Evolúcia nepracuje tak rýchlo, preto na tieto zmeny nie sme pripravení. Z evolučného hľadiska je totiž dobré mať uskladnenú energiu v podobe tuku, aby sme ju mohli využiť v čase, keď hrozí nedostatok.
Tučná a krásna
Ideál nielen materinskej krásy, aký predstavovala pre Európana pred vyše 25-tisíc rokmi napríklad Vestonická venuša, mal v časoch častého hladu svoje opodstatnenie a pretrval až do novoveku.
Mozog si preto vyvinul cesty, ako kontrolovať stav rýchlo dostupných tukových zásob. Robí to pomocou hormónu leptín, ktorý vylučujú do krvi tukové bunky.
„Pre tých, ktorí žijú v hojnosti ako my a bojujú s nadváhou, je tento evolučne vypestovaný mechanizmus veľkým problémom,“ upozornil na webových stránkach ABC Michael Cowley, špecialista na metabolizmus z Monashovej univerzity v Melbourne.
Čo brzdí účinky diéty
Kontrola úrovne leptínu je výraznou brzdou, ktorá nám bráni chudnúť aj počas diéty. Keď totiž znížime príjem kalórií, hladiny leptínu poklesnú. Mozog tento pokles zaznamená a reaguje zúfalou snahou donútiť nás, aby sme spaľovali menej energie a uchovali si zásoby tuku na horšie časy. Súčasne vyvolá panický pocit silného hladu.
Do mozgového regulačného systému zasahuje aj sama obezita. Zdá sa totiž, že vysoké hladiny leptínu pochádzajúce z tukových zásob v tele ovplyvňujú schopnosť mozgu správne merať zásoby uloženej energie.
Cowley to vysvetľuje takto: „Tuk získava nadvládu nad mozgom a mení ho tak, aby mal pocit nedostatku energie. Takže mozog sa nazdáva, že máme v tele menej tuku ako v skutočnosti.“
Jedlo ako odmena
Ďalším faktorom, ktorý vstupuje do hry, je samotné jedlo. Pre obéznych ľudí sa stáva formou drogovej závislosti.
Nedávne štúdie s použitím moderných zobrazovacích metód ukázali, že jedlo rovnako ako drogy môže aktivovať dráhy v mozgu, spojené s príjemným pocitom odmeny.
Pri aktivácii týchto dráh mozog zaznamená, že v organizme sa odohráva niečo veľmi významné, spojené s prežitím. A týmto faktorom jedlo rozhodne je.
Naše mozgy teda stále fungujú ako v časoch hladomorov.
Úspora na zlom mieste
Aby toho nebolo málo, o obezite nerozhoduje iba životný štýl, evolúcia alebo genetická výbava.
Napríklad detskú obezitu môže ovplyvniť strava matky v skorých etapách tehotenstva.
„Keď budúca matka v prvých týždňoch tehotenstva konzumuje iba typickú fastfoodovú stravu, môže tým plodu vyslať signál, že sa narodí do neprívetivého prostredia chudobného na niektoré kľúčové živiny,“ napísal americký odborník na evolučnú medicínu Sharon Moalem v knihe Zdravie zabíja.
„Prostredníctvom kombinácie epigenetických účinkov sa vypnú či zapnú niektoré gény a dieťa sa narodí malé, aby na prežitie potrebovalo menej jedla.“
Okrem toho si môžu embryá s nedostatočnou výživou vyvinúť šetrný metabolizmus, ktorý dokáže oveľa lepšie využívať a ukladať energiu.
„Keď sa narodilo také dieťa pred 10-tisíc rokmi, v čase relatívneho nedostatku potravy, pomohol mu jeho metabolizmus prežiť,“ píše Moalem.
Keď sa však takéto „úsporné“ dieťa narodí v 21. storočí, obklopené prebytkom kaloricky výdatného jedla, chudobného na živiny, začne rýchlo tučnieť.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
