BRATISLAVA. Mestom pomaly postupuje tieň. Doprava kolabuje, vydesení ľudia volajú ostatným členom rodiny. Vo vzduchu sa zo zvláštneho mračna vynára veľká kovová konštrukcia, vesmírna loď plná mimozemšťanov. Prišli si našu planétu podrobiť, vyťažiť všetky nerastné zdroje či zotročiť ľudstvo.
Takto zvyčajne vyzerá predstava o kontakte s mimozemšťanmi v hollywoodskych akčných filmoch.
Nasleduje zrod hrdinu, ktorý Zem aj s ľudstvom zachráni, popritom sa zamiluje a občas povie niekoľko bonmotov. Náš prvý kontakt s mimozemšťanmi pritom môže byť oveľa prozaickejší. Dokonca sa môže odohrať už tento rok.
A to už nie je veta zo scenára ďalšieho akčného filmu, ale názor uznávaných vedeckých kapacít, ktorému neodporuje už ani cirkev.
Minivotrelec z Marsu
Nestretneme však žiadneho ET, ktorý volá domov, objavíme „len“ stopy, že mimozemšťania naozaj jestvovali. Aj keď dávno pred človekom.
David McKay, šéf pre astrobiológiu NASA podľa Scientific American tvrdí, že dôkaz o existencii mimozemšťanov príde už tento rok. S použitím nových technológií sa už pracuje na objave prvých „obyvateľov“ Marsu. Nebudú to však živočíchy či nebodaj inteligentné bytosti priamo na našom planetárnom susedovi.
Dôkaz o živote na Marse objavíme na Zemi v kameňoch, ktoré k nám z tejto červenej planéty - kedysi predstavovala boha vojny - prileteli. A pomôžu nám k tomu nové prístroje, najmä silné zväčšovacie zariadenia.
Mali by sme sa však vzdať domnienky, že ET nám posiela nejakú pripravenú správu a zvoľme iný prístup.
Paul Davies, britský kozmológ a fyzik
Vedci z NASA sú totiž presvedčení, že meteorit Allan Hills 84001 obsahuje stopy po baktériách žijúcich na Marse. Kus kameňa, ktorý na Zem dopadol asi pred 13-tisíc rokmi a Mars vďaka nárazu asteroidu opustil pred 16 miliónmi, však nie je jediným. Podobné stopy údajne v sebe majú aj britský kameň Nakhla a japonský Yamato 593.
Najmä Nakhla, ktorú vedci našli v Egypte v roku 1911, je podľa McKaya kandidátom na svetovú senzáciu. Úlomky, ktoré sú dnes uložené v londýnskom Natural History Museum, môžu priniesť revolúciu do nášho pohľadu na život vo vesmíre. Stačí vraj, ak Briti použijú už dnes dostupné silné elektrónové mikroskopy.
Niektorí vedci pritom veria, že pred viac ako tromi miliardami rokov bol práve Mars plný mikroskopického života. Planéta vtedy bola teplejšia, vlhkejšia a s výraznejšou atmosférou lepšia pre život. A tento život sa po klimatických planetárnych zmenách mohol ukryť pod povrch. Možno ho tam naše kozmické sondy tiež dokážu nájsť.
Mimozemšťania a akademici
O mimozemšťanoch sa však tento týždeň začalo hovoriť aj z iného dôvodu. Britská Kráľovská spoločnosť (obdoba akadémie vied) sa rozhodla usporiadať niekoľko prednášok a stretnutí práve o tejto téme. Dôležití svetoví vedci tak spoločne uvažovali nad možnosťou kontaktu človeka a mimozemšťanov.
Astronómovia, biológovia, fyzici i kozmológovia, medzi ktorými sú aj zástupcovia NASA, Európskej vesmírnej agentúry či OSN, sa zaoberali rôznymi špekuláciami: napríklad ako inteligentné tvory z vesmíru môžu vyzerať, ako sa budú k ľuďom správať i ako by sme sa mali správať my.
Okrem špekulácií však pri príležitosti 50. výročia programu SETI - hľadania mimozemskej inteligencie, odzneli aj niektoré kontroverzné názory. Jedným z nich bolo napríklad tvrdenie slávneho fyzika Paula Daviesa, ktorý si myslí, že život na Zemi sa objavil v histórii planéty viackrát.
Dôkazom je údajne prítomnosť čudných mikróbov, takzvaná „tieňová biosféra“, ktorú treba hľadať na neprístupných miestach Zeme.
Táto paralelná evolúcia je navyše dostatočným dôvodom myslieť si, že čosi podobné prebieha aj inde, než len na Zemi. „Mali by sme sa však vzdať domnienky, že ET nám posiela nejakú pripravenú správu a zvoľme iný prístup,“ narážal pre britské The Times na spôsob, akým SETI mimozemšťanov hľadá. Program totiž načúva vesmíru a snaží sa zachytiť správu, ktorú nám prípadní mimozemšťania mohli poslať.
Máme sa pripraviť?
Dôvod, prečo k diskusiám na pôde Kráľovskej spoločnosti prizvali aj ľudí z OSN, je jednoduchý. Čo ak mimozemšťanov naozaj nájdeme? A čo ak nebudú - ako všetci dúfame - vyspelá a mierumilovná spoločnosť? Otázne tiež je, ako zareagujeme my ľudia.
„Dôsledky nášho kontaktu možno nebudú také, v aké smedúfali,“ hovorí pre The Sunday Times Marek Kukula, britský astronóm z Kráľovského observatória. „Preto potrebujeme vládu a OSN, aby sa zúčastnili na podobných debatách.“
Zaujímavé tiež je dozvedieť sa, ako by na prípadné objavenie mimozemšťanov zareagovali svetové náboženstvá. Populárno-vedecký časopis New Scientist tvrdí, že mimozemšťanov pravdepodobne prežijú.
Naznačuje to prieskum medzi veriacimi. Budhisti tvrdia, že ich presvedčenie to nijako neovplyvní. Vierou to vraj zatrasie asi u pätiny kresťanov. Problémom môže byť otázka Ježišovej obety na kríži.
„Oni veria, že Ježiš prišiel zachrániť ľudstvo, nie delfíny, neandertálcov či mimozemšťanov,“ hovorí pre magazín Davies. Potom sa treba spýtať, či mimozemšťania mali vlastného mesiáša.
Vatikán však už pred rokom pripustil, že život môže jestvovať aj inde v kozme. V novembri o tom dokonca usporiadal konferenciu. „Veď ako môžeme vylúčiť, že život sa vyvinul aj inde?“ povedal hlavný vatikánsky astronóm Jose Gabriel Funes pred rokom v rozhovore pre vatikánsky denník L'Osservatore Romano.
„Nemôžeme ohraničovať tvorivú slobodu Boha.“
Digitalizácia robí Zem neviditeľnou
Naša planéta nevysiela do vesmíru toľko žiarenia, ako v časoch analógového televízneho a rozhlasového vysielania. Pre mimozemšťanov je tak menej viditeľná.
BRATISLAVA. Ak by nás mimozemšťania hľadali, majú momentálne sťaženú situáciu. Zem v súčasnosti vyžaruje menej vĺn ako v minulosti. Na konferencii Kráľovskej spoločnosti to podľa Daily Telegraph povedal americký vedec Frank Drake, ktorý pred 50 rokmi zakladal program SETI. Ten hľadá stopy po mimozemských civilizáciách.
Pre pozorovateľov z hlbín vesmíru je Zem aktívna len v posledných desaťročiach. Žiarenie, ktoré putovalo do vesmíru, vyžarovalo najmä analógové televízne či rozhlasové vysielanie a radary. Podľa Drakea to znamená, že „správy o aktivite“ planéty Zem zaleteli zatiaľ len do vzdialenosti asi 50 svetelných rokov.
V súčasnosti však analógové televízie a rádiové vysielanie ustupujú digitálnemu. Žiarenie tiež do vesmíru nevyžarujú satelity. „V súčasnosti aktuálna veľkosť radiácie do vesmíru je okolo dvoch wattov, čo nie je oveľa viac, ako vyžaruje mobilný telefón,“ hovorí podľa denníka Drake.
Tomáš Vasilko
Bytosti sa majú podobať na ľudí
Vedci špekulovali, ako by prípadní inteligentní mimozemšťania mohli vyzerať.
BRATISLAVA. Veľké, tmavé a oválne oči, nízky vzrast a sivá či zelená pokožka. Tak si väčšinou predstavujeme mimozemšťanov. Je to však správna predstava? Aj na túto otázku sa rozhodli odpovedať súčasní vedci.
Ľudské pohnútky
Ak si odmyslíme mimozemšťanov vo forme obdoby vírusov či baktérií a budeme sa zaoberať len inteligentnými bytosťami, filmové predstavy asi realite také vzdialené nebudú. Návštevníkov z kozmu totiž obmedzujú tie isté prírodné zákony, o ktoré sa potkýnajú aj ľudia.
Dnes totiž poznáme skoro 430 exoplanét, teda planét pri cudzích hviezdach. Vedci veria, že už tento rok sa im podarí nájsť aj takú, ktorá by nebola oveľa väčšia ako Zem a mohla by sa nachádzať v správnej vzdialenosti od svojho slnka. To by znamenalo, že tam nie je ani príliš teplo, ani zima, voda môže byť kvapalná a gravitácia tak akurát.
Spoločnosť, miesto na špičke potravinového rebríčka, zmyslové orgány i podobné túžby. ILUSTRAČNÉ FOTO – ČTK/AP
To sú podmienky, o ktorých veríme, že sú pre život nevyhnutné. Ak je to pravda, potom aj mimozemšťania by neboli príliš odlišní od nás. „Organizmus budú mať zložený z rovnakých biochemikálií,“ povedal pre The Guardian britský vedec Simon Conway Morris z Cambridge.
Pravdepodobne budú tiež mäsožravcami či všežravcami. „Predátori bývajú inteligentnejší,“ hovorí pre New Scientist evolučná biologička Lynn Rothschieldová z NASA. „Na to, aby ste odtrhli kus šalátu, nemusíte byť úžasne múdry.“
Spolupráca a sex
Vedci tiež predpokladajú, že mimozemšťania budú vytvárať spoločnosti. Len spolupráca totiž umožňuje vykonávať zložitejšie veci a projekty. To však neznamená, že sa ich spoločenstvá budú podobať na tie naše. „Viem si predstaviť, že ich spoločenské usporiadanie funguje ako termity či mravce,“ pripomína Dirk Schulze-Makuch z Washington State University.
Vývoj, tak ako viackrát prebiehal na Zemi, naznačuje, že mimozemšťania môžu mať podobnú stavbu tela. Ak teda prídu z prostredia príbuzného Zemi. Počítať tak môžeme s obdobou očí, srdca, končatín a ... sexu.
Otázne však je, či by to boli suchozemské alebo skôr vodné tvory. V druhom prípade by sme možno mali problém s ich pochopením. New Scientist totiž zdôrazňuje, že mnoho našich technológií vzišlo z ohňa. A ten pod morom založíte len s problémami.
Pripraviť by sme sa však mali aj na ich hodnoty. Najmä ak pripomínajú naše. „Môžu byť chamtiví a násilní, môžu slepo ťažiť suroviny, čo ich núti cestovať,“ myslí si Morris. Tvrdí, že pravdepodobnosť, že prídu v mieri, je asi rovnaká, ako že tu budú hľadať vodu či palivo. Aj násilím.
Tomáš Prokopčák
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
