V týchto dňoch si pripomenieme 310. výročie jeho narodenia.
Daniel bol najvýznamnejším členom početného vedeckého klanu Bernoulliovcov, ktorí vynikali v prírodných vedách napriek tomu, že ich pestovali často skôr ako hobby. Bol synom Johanna, uznávaného matematika a fyzika, ktorý učil aj geniálneho Leonharda Eulera.
Narodil sa 8. februára 1700 v Groningene. Pod vplyvom zdedených génov túžil študovať matematiku, no Johann z neho chcel mať obchodníka, aby dostal lepšiu šancu na oveľa vyšší zárobok ako vedci.
Hodiny od otca
Perspektívny obchodník od otca dostával domáce hodiny matematiky, čo pri jeho výnimočnom nadaní nakoniec stačilo na kariéru jedného z významných matematikov a prírodovedcov 18. storočia.
Ako dvadsaťročný získal Daniel doktorát z medicíny, lákali ho však najmä problémy teórie pravdepodobnosti a štatistiky. Napokon o ich zákernostiach sa presvedčil na vlastnej koži: trikrát po sebe sa usiloval o miesto profesora logiky a medicíny na Bazilejskej univerzite, no žrebom trikrát vybrali iného uchádzača.
Prácou Matematické etudy z roku 1724 si získal vo svete vedy prestíž, preto ho spolu so starším bratom Nicolausom pozvali do novozaloženej Petrohradskej akadémie vied, kde získal po bratovej predčasnej smrti miesto na vysnívanej Katedre matematiky.
Po smrti podporovateľa vedy Petra Veľkého a jeho manželky Kataríny I. sa v akadémii zmenili pomery a Bernoulli Petrohrad opustil napriek tomu, že za ním prišiel Euler, s ktorým sa medzitým spriatelili.
Na univerzitách nielen s Newtonom
Po odchode z Petrohradu prednášal všestranný Daniel na univerzitách po celej Európe matematiku a fyziku, no aj anatómiu a botaniku. Vysvetľoval princípy newtonovskej mechaniky, no sám vyriešil veľa základných fyzikálnych problémov.
Za svoje práce získal desať cien parížskej Akadémie. Niektoré vznikli v spolupráci s mladším bratom Jacobom a otcom Johannom.
Otec niesol synov úspech veľmi ťažko a dokonca ho vydedil, lebo mal pocit, že si prisvojil jeho myšlienky.
V roku 1738 vyšla jeho kniha o hydrodynamike, v ktorej vytvoril základy nového fyzikálneho odboru. Po tom, čo teoreticky aj experimentálne preštudoval prúdenie kvapalín, sformuloval slávnu rovnicu, ktorá opisuje jeho zákonitosti.
Bernoulli sa venoval aj plynom, ktoré považoval za pružnú formu kvapaliny zloženú z častíc: ich pohyb opísal s použitím teórie pravdepodobnosti.
Svoju dobu predstihol natoľko, že jeho pohybovú teóriu plynov svet znovu objavil až o sto rokov.
Petrohradský paradox
K prevratným dielam Daniela Bernoulliho patrí aj práca, ktorá zasahuje do ekonómie a psychológie; venoval sa v nej tzv. petrohradskému paradoxu. Dopracoval do ucelenej podoby nápad svojho brata Nicolausa, ktorý sa zrodil pri pozorovaní hry s mincami, ktorou si krátili čas petrohradskí dôstojníci.
Bernoulliho zaujímalo, prečo nechceli staviť veľa peňazí ani v prípade, keď to vyzeralo, že majú zaručený zisk. Zistil, že od určitej hranice už ľudia nechcú riskovať a do hry väčšinou vložia iba toľko, aby prípadnú stratu v zdraví prežili.
Úvahy o užitočnosti peňazí Bernoulliho priviedli k poznaniu, že to, čo objektívne dostaneme, nie je to isté ako subjektívny úžitok alebo potešenie, ktoré zo zisku budeme mať. Dôležité je, koľko sme získali predtým, prípadne v akej situácii sa práve nachádzame.
„Nie je pochýb o tom, že zisk tisícky dukátov je významnejší pre chudáka než pre boháča, aj keď obaja získajú rovnakú sumu,“ zapísal si vtedy Bernoulli.
Bernoulli ako prvý sformuloval princíp klesajúceho úžitku a zamýšľal sa nad subjektívnym vnímaním pravdepodobnosti. Mal ozaj pozoruhodné nápady, najmä ak si uvedomíme, koľko času odvtedy uplynulo. Na jeho myšlienky nadviazali napríklad počítačový génius John von Neumann alebo nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2002 Daniel Kahneman.
Daniel Bernoulli zomrel v Bazileji za pracovným stolom v marci 1782.
