BRATISLAVA. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír NASA zverejnil ďalšie snímky, ktoré hovoria o svete, čo máme všetci nad hlavou.
Za galaxiami ostáva stopa. Dva chvosty nasnímané pomocou rontgenového žiarenia sa tiahnu aj za galaxiou ESO 137-001. O svetlejšom chvoste sa vedelo už dávnejšie, prítomnosť druhého však vedcov prekvapila. Oba však vznikli vtedy, keď studený plyn z materskej galaxie narazil na horúci plyn vesmírneho okolia - skupiny galaxií.
Na Jupiter sa budúci rok vydá misia Juno. Bude skúmať, či planéta má pevné jadro, lepšie spozná jej magnetické polia a ponúkne vedcom presnejšiu mapu povrchu.
Galaxie sú rodiskom nových hviezd. Nie však vždy, v prípade "neďalekej" malej špirálovej galaxie NGC 2976 už nové hviezdy skoro nevznikajú. A aj tie výnimky za to môžu ďakovať okolitým galaxiám.
Hubbleov vesmírny ďalekohľad našiel (zatiaľ) najmenší objekt Kuiperovho pása. Ľadové teleso má zhruba kilometer a poletuje na okraji našej slnečnej sústavy.
Jupiterove mesiace. Prvý raz si ich všimol už Galileo Galilei, lepšie zábery Io, Europy, Ganymeda a Callisto nám priniesla planetárna sonda New Horizons. Na snímke vidieť porovnanie ich veľkostí a zoradené sú podľa svojej vzdialenosti od Jupitera.
Čierna diera v strede našej galaxie nie je práve veľký jedák. Vedci zistili, že nepohlcuje príliš veľa hmoty. Sagittarius A* síce získava čosi zo slnečných vetrov blízkych supermasívnych hviezd, no aj toho je pravdepodobne menej, než odborníci pôvodne predpokladali.
Názov tohto článku sme si požičali od výtvarníčky Renáty Ormandíkovej, ktorá v rovnomennom bratislavskom obchode/galérii predáva štrikované objekty.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: (tp) / FOTO - NASA
