BRATISLAVA. Boj proti topiacim sa ľadovcom môže stratiť na dôveryhodnosti. Ukazuje sa, že správa Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) spred dvoch rokov vo svojej časti o Himalájách vychádzala z neoverených zdrojov.
Upozornil na to Fred Pearce v populárno-vedeckom magazíne New Scientist. Práve jeho text z roku 1999 pravdepodobne poslúžil ako podklad pre budúcu správu Medzivládneho panela. V stredu nakoniec toto pochybenie priznal aj medzivládny panel.
Odhad sa stal podkladom
Pred jedenástimi rokmi urobil britský novinár rozhovor s indickým vedcom Sydeom Hasnainom z Jawaharal Nehru University v Dillí. Rozprávali sa o Himalájách a topiacom sa ľade.
Vedec vtedy novinárovi povedal, že možno do roku 2035 by mohli ľadovce zmiznúť. To však bol len jeho subjektívny odhad, ktorý sa nezakladal na výskume a nepublikoval ho ani vo vedeckom časopise. Napriek tomu údaje z rozhovoru o šesť rokov neskôr použil Svetový fond na ochranu prírody (WWF) v dokumente o stave prírodného prostredia.
Práve tento dokument následne poslúžil ako podklad a panel vo svojej správe napísal, že „pravdepodobnosť, že ľadovce zmiznú do roku 2035 či nebodaj skôr, je veľmi vysoká, ak na Zemi bude prebiehať otepľovanie súčasnou rýchlosťou“. Panel si však neoveril, z akého zdroja informácie vlastne pochádzajú. Medzičasom však aj sám Hasnain tvrdil, že ak dovtedy nejaké ľadovce zmiznú, budú to „len“ tie menšie.
Topia sa teda ľadovce?
Proti časti správy IPCC sa už v minulosti ohradila indická vláda. Tá tvrdí, že správa preháňa a že situácia v najvyššom pohorí planéty vôbec nie je taká dramatická.
Rádžendra Pačaurí, prezident medzivládneho panelu však v pondelok pre agentúru Bloomberg povedal, že ani po nových zisteniach sa „veda nemení. Ľadovce sa topia po celom svete a Himaláje nie sú iné“.
Medzivládny panel však uznal, že skutočne pochybil. Predmetná pasáž totiž „odkazuje na slabo dokázané odhady miery ústupu a dátumu zmiznutia Himalájskych ľadovcov. Pri navrhovaní inkriminovaného odstavca, jasné a dobre zavedené štandardy pre dôkazy, ktoré procedúry IPCC vyžadujú, neboli správne aplikované," píše IPCC vo svojom aktuálnom stanovisku. „IPCC ľutuje slabú aplikáciu dobre zavedených IPCC procedúr v tomto prípade."
Vicero nepresností
Murari Lal, riaditeľ Climate, Energy and Sustainable Development Analysis Centre, ktorý bol zodpovedný za koordináciu časti o Ázii, však tvrdí, že jeho tím dodržiaval procedúry IPCC - tie totiž vyžadujú ešte pred citovaním preskúmať kvalitu štúdií, ktoré neprešli odborným posudzovaním. Text WWF podľa neho vyzeral dôveryhodne.
Lal podľa magazínu Science uznal, že sa mali lepšie pozrieť na sekundárne zdroje. Zároveň si myslí, že práve indický vedec Hasnain, a nie IPCC, by mal byť obvinený, že špekuloval o nepodložených údajoch.
Science však upozorňuje, že v kapitole o Ázii sú aj ďalšie, nie síce až také výrazné, no predsa pochybenia.
Napríklad sa v nej tiež tvrdí, že v menej dramatickom prípade by celkový ústup ľadovcov mohol do roku 2035 byť zo súčasných asi 500-tisíc štvorcových kilometrov na asi 100-tisíc. Ako zdroj tiež slúži WWF, no Science tvrdí, že samotný text fondu takéto čísla neobsahuje.
Topia sa, no preskúmať
Niektorí vedci ale tvrdia, že aktuálna kauza nič nemení na skutočnom fakte, že ľadovce sa naozaj topia. Len možno nie až tak rýchlo.
„Štúdie naznačujú, že do roku 2030 by mohlo zmiznúť ďalších tridsať percent ľadovcov, do roku 2050 štyridsať a do konca storočia asi sedemdesiat percent,“ povedal denníku The New York Times čínsky glaciológ Yao Tandong.
Priznal však, že celému procesu ani jeho dosahom ešte vedci dokonale nerozumejú.
Aj naďalej
Napriek problému so zdrojovaním však IPCC tvrdí, že z dôvodu dostupnosti musí aj naďalej používať nielen peer-review (odborne posúdené), ale aj takzvané "šedé" texty - texty bez takéto posúdenia.
Dôležité však do budúcnosti bude, aby práve takéto informácie prešli dôslednou kontrolou ešte predtým, ako ich zaradia do výslednej správy medzivládneho panela.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
